Turecko: autom od Priéné až po Myndos

Ideme do opusteného mesta Priéné schovaného v kopcoch za mestečkom Söke (30 km vzdialené od Efezu a 5 km vzdialené od Söke). Stúpame po strmej širokej ceste vedúcej k pôsobivej bráne a začínajú sa nám zjavovať jednotlivé časti domov na úpätí hory Samsun Dagi v nádhernom prostredí terás porastených borovicami. Prvými osídlencami boli v 11. storočí pred našim letopočtom pravdepodobne Gréci. Mesto, ktorého rozvaliny teraz obdivujeme, bolo navrhnuté v 4. storočí pred našim letopočtom v pravouhlom systéme. Ako sa prístav postupne zanášal naplaveninami, slabla aj sláva a bohatstvo mesta a nepriatelia oň strácali záujem. Vďaka tomu si zachovalo helenistický charakter. Míňame verejné či náboženské budovy, agoru a divadlo. Nad hlavnou ulicou nájdeme chrám Pallas Athény, ktorý bol vystavaný za Alexandra Veľkého. Je to jeden z najharmonickejšie navrhnutých chrámov, preto slúžil ako vzor študentom architektúry. Z pôvodných tridsiatich jónskych stĺpov bolo päť znovu vztýčených. Naľavo od hlavnej ulice je bouleuterion z 2. stor. pred n. l., kde zasadala štátna rada. Na jednej zo strán je stupienok, odkiaľ sa rečník obracal so svojim prejavom k mestskej rade. Potom čo prejdeme ulicu, dostaneme sa k posvätnému portiku, k agore a nádhernému Diovmu chrámu, ktorý tvoril srdce mesta. Ďalej pôjdeme ulicou a objavíme všadeprítomné kúpele. Škoda, že ich dnes nemôžeme využiť… Celé mesto leží v tieni vysokých borovíc a musíme byť pripravení na kľučkovanie medzi hadmi, škorpiónmi a divokými prasatami, nechávajúcimi po sebe zreteľné stopy. Vo svojom kráľovstve na nevítaných hostí rozhodne nečakajú.

Ulovili sme krásne fotografie, tak hor sa na ďalšie do mesta Milétos. Tu si dávame vysnívanú zmrzlinu a stúpame po schodoch divadla a stále vyššie, až k pevnosti postavenej za Seldžukov. Ďalej pokračujeme pre zmenu dole z kopca k chrámu bohyne Artemis a k agore, kde bývajú korytnačky, a obdivujeme nádherné stĺporadie promenády pre bohatých nakupujúcich. Prechádzame úchvatné kúpele, neskôr prestavené na Byzantský kostol a potom cez aleju olivovníkov. Pozrime sa, vždy zodpovedná kamarátka zrazu nemôže nájsť kľúče od auta. Tak znovu. Je horúco, voda nám už nezostala, ale kľúče proste nie sú, aj keď sme sa znova vrátili a opäť pozvoľna prešli. To je smola. Ani v kaviarni so zmrzlinou po kľúčoch ani stopy. Sme zúfalé, chytá nás panika. Asi pôjdeme stopom, ale potom zas návrat pre auto s náhradnými kľúčmi (sme 2 hodiny vzdialené od Bodrumu). Také komplikácie. Odovzdane ideme k autu a Lenka len tak zo zúfalstva skúsi otvoriť. Zaberie a ono to ide! A kľúče ležia na sedadle! Och, to nám spadol kameň zo srdca.

Po dramatických okamžikoch prichádzame k mestu Didime a úchvatnému Apollonovmu chrámu, ktorý rozhodne nenechá nikoho chladným. Pred siedmimi rokmi som ho navštívila s kamarátom v noci a pretože už bolo zatvorené, preliezli sme plot a utekali pred strážnikmi až doprostred svätyne, kam sme prešli úzkou tmavou chodbičkou. Bolo to neskutočné dobrodružstvo bez svetla. Len na nočnej oblohe padali hviezdy a my sme boli pyšní, že sme sa sem dostali a že nás strážnik nechytil. S búšiacim srdcom sme vtedy nasávali magickú atmosféru tohto veľkolepého chrámu rovnako ako dnes. Chrám nás fascinuje aj teraz, za denného svetla, svojou majestátnosťou. Neďaleko od Apollonovho chrámu stávala veštiareň. Jej posvätné priestory boli domovom kňažky, ktorá po vdýchnutí pár z prameňa upadala do hypnotického stavu a odpovedala na zložité otázky týkajúce sa lásky, rodiny a túžob, ktoré trápili ľudí v staroveku rovnako ako aj dnes. Prvá svätyňa bola zničená Peržanmi, a keď tadeto prechádzal Alexander Veľký, naplánoval vybudovanie nového chrámu. Ohromné rozmery stavby ju takmer odsúdili k tomu, aby nebola nikdy dokončená.

A potom už mierime domov smer Bodrum, okolo veľkého jazera Bafa a tunelom a potom je uprostred cesty obrovský strom (asi 5 km od letiska Bodrum). Tu odbočíme na malú zastávku za prírodnými krásami. Aj keď to tak nevyzerá, je tu schovaný nádherný kaňon, ktorým preteká rieka, sú tu pekné menšie vodopády a tiež hlboká jaskyňa, na ktorú je dobré vybaviť sa lanami a halogénovou baterkou. V kaňone môžete aj kempovať.

Stačí ďalších 30 km a sme doma v Bodrume, taký je dnešný názov pre staroveké dorské mesto Halikarnas, v ktorom je preslávené Mauzóleum. Nechal ho postaviť Mausolos II., 375-53 pred n. l., vládca antickej Kárie, ktorý si Halikarnas zvolil za hlavné mesto. Mestské hradby – tiež Mausolove dielo – boli počas obliehania Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. takmer úplne zničené, to je starovekom Halikarnase, kde stával druhý zo siedmich divov sveta a býval tu aj Hérodotos - otec dejín. Dnes hrad pripomína skôr viacúrovňový labyrint nádvorí, sál, múzeí, priekop a vodných nádrží. Dá sa tu nájsť aj žalár. Nenechajte si ujsť ani návštevu siene so Skleneným vrakom, kde nájdete byzantskú loď zhruba z roku 1025 aj s celým nákladom. Na hradbách sú vybudované bastily. Je ich päť a sú symbolom rôznych národností, ktoré tu spoločne žily. Dnes je vo vnútri výstava podmorskej archeológie s vrakmi lodí. V podhradí sa v lete konajú koncerty a divadelné predstavenia. Tento rok ste tu mohli vedieť Rieka Zorbu, Labutie jazero, Karmen atď. Nočný život tu pulzuje na plné obrátky na plávajúcej diskotéke Katamarán alebo na veľkolepej show disko Halikarnas, sprevádzanej všetkými dostupnými efektami. A druhý deň odpoludnia vyrážame do pohodovej samoty mesta Pedasy v kopcoch bodrumského polostrova s nádherným výhľadom na more, ktoré si najlepšie vychutnáte pri zapadajúcom slnku a v noci tu nerušene pozorujete hviezdy. Veľmi romantické miesto.

Pokračujeme do Turgutreis, 15 km ďalej na západnom konci polostrova, kde majú aj open air kino. Toto miesto je pomenované po slávnom admirálovi osmanskej flotily. A nakoniec si zatancujeme salzu v Biteze v hoteli Ambrosia. Ďalší deň sa budeme potápať pri Čiernom ostrove s termálnymi prameňmi. Pokročilí potápači sa môžu s inštruktormi ponoriť k vrakom piatich lodí a k jednému vraku lietadla.

Posledný deň venovaný Bodrumu zavítame na polopotopené mesto Myndos a môžeme túto oblasť opustiť.

Text/foto: Sylvie Halouzková