Taliansko, Rím – výlet mimo hlavnej sezóny II. – Vatikán

K Vatikánu sa dá priblížiť asi všetkými druhmi mestskej hromadnej dopravy. My sme si zvolili metro, a to kvôli dobrej prehľadnosti trás, ktoré sú navyše zobrazené takmer na každej turistickej mape. Z našej východzej zastávky Roma Termini sme sa dostali linkou A na stanicu Ottaviano – S. Pietro. Odtiaľ sme pokračovali ulicou Via Ottaviano cez Pizza Risorgimento a ulicu Via di Porta Angelica až k samotnému vstupu do Vatikánu – konkrétne na Svätopeterské námestie. Mapa tu takmer netreba, pretože stačí ísť smerom ako väčšina ďalších turistov. O chvíľu sú už vidieť hradby tohoto mestského štátu. Navyše tu je plno bezpečnostných pracovníkov, ktorí vám s čímkoľvek ochotne pomôžu.

Vstup na Svätopeterské námestie je zdarma a nie sú tu žiadne kontroly. Jedná sa o prvý okamžik, kedy máte možnosť prehliadnuť si hlavnú časť Vatikánu v celej jeho kráse. Je však ale jedno miesto, ktoré vám ponúkne ešte lepší výhľad – bazilika sv. Petra, ktorá dominuje celému námestiu. My sme mali primárne v pláne navštíviť kupolu tejto baziliky, a to kvôli už zmienenému slávnemu výhľadu, ale zvažovali sme aj prehliadku Sixtínskej kaplnky. Avšak kvôli úmorným radom sme nakoniec zostali len pri návšteve baziliky. Minimálne celú polovicu námestia totiž tvoria davy ľudí čakajúcich na kontrolu batožiny, aby po nej mohli pokračovať do baziliky sv. Petra či na iné slávne miesta. Ani so vstupenkou zakúpenou online sme sa nemohli dostať dovnútra skôr než po hodinovom čakaní v rade. Kontrola prebieha obdobne ako na letisku, no je o niečo miernejšia. Pitie tu je povolené, ale dajte si pozor na veľké ruksaky – s tými by vás dovnútra nemuseli pustiť. Ruksaky sú zakázané priamo na ceduliach, avšak tie menších rozmerov vôbec nikto nerieši.

Vstup do baziliky sv. Petra je zdarma a vo vnútri je na väčšine miest možné fotiť. Jedná sa o ohromnú stavbu (jedna z najväčších bazilík na svete) vybudovanú za vlády cisára Konštantína I. Veľkého. V priebehu času prešla ďalšími rekonštrukciami a úpravami, s ktorými je spojené aj meno slávneho talianskeho umelca Michelangela (predovšetkým freska Posledný súd v Sixtínskej kaplnke).

Po návšteve interiéru baziliky sme sa vydali do kupoly. Odporúčam využiť výťah, pretože aj tak musíte absolvovať šialené množstvo schodov – táto prehliadka nie je vhodná pre starších alebo chorých ľudí, výstup je pomerne náročný. Ešte nebola hlavná sezóna a tým pádom ani toľko návštevníkov, preto kto potreboval, urobil si v priebehu výstupu pauzu. Samotná vyhliadka cez Svätopeterské námestie je po výstupe skvelou odmenou. Navyše sa na samotnom vršku kupole rozprestrie pred vami celý Rím a je tu tiež možnosť občerstvenia. Vráťme sa však späť na námestie. Ako bonus môžete odoslať pohľadnicu priamo z vatikánskej pošty – sú tu k dispozícii štýlové známky s charakteristickými náboženskými motívmi.

Od Vatikánu sme sa peši presunuli k Anjelskému hradu (Castel Sant´Angelo) – na pravý breh rieky Tiber. Táto kruhová stavba slúžila pôvodne ako mauzóleum cisára Hadriána. Pred hradom spája druhý breh Tiberu nemenej slávny Anjelský most (Ponte Sant´Angelo), ktorý kedysi slúžil ako popravisko. Je z neho krásny výhľad na kupolu baziliky sv. Petra aj na susediaci most Viktora Emanuela II. (Ponte Vittorio Emanuele II.). Z mostu sme pokračovali na krásne barokové námestie Piazza Navona, ktoré je len kúsok od ďalšej význačnej rímskej stavby – Pantheonu, ktorý leží na Piazza della Rotonda. Tento chrám patrí k najvýznamnejším antickým pamiatkam. Jeho stavba započala roku 29 pred naším letopočtom za Marca Vipsania Agrippa. Vstup do chrámu je zdarma.

Od Pantheonu sme vyrazili na Piazza di Spagna, kde sa nachádzajú slávne Španielske schody a Berniniho fontána Barcaccia. Schody zakončuje kostol Trinitá dei Monti zo 16. storočia. Len pár krokov od kostola stojí Vila rodu Medicejských (Villa Medici). Poslednou zastávkou počas prechádzky bolo námestie Piazza del Popolo.

GPS: 41°54'08.3"N 12°27'19.0"E

Text a foto: Veronika Schubertová

Preklad: O. Maňáková