Taliansko: Montecatini Terme I. – liečivá sila vyvierajúca spod zeme

Zimné čítanie vám prináša:

Táto oblasť a blahodarné účinky vody vyvierajúcej spod zeme majú dlhú históriu. Už v časoch starovekého Ríma boli dobre známe. Prvé zdokumentované písomné správy o termálnych kúpeľoch sa však datujú do roku 1201. Oficiálna história termálnych kúpeľov začala, keď učenec Ugolino Simoni da Montecatini preskúmal povahu minerálnych vôd v jednom z jeho diel (De Balneorum Italiea Proprietatibus ac Virtutibus , 1417). Píše tu o kúpeli, do ktorého sa roľníci ponoria a vyliečia sa ich bolesti kĺbov a chrbta. Druhý opísaný kúpeľ zas liečil svrab a v diele sa spomína i tretí kúpeľ.

Samotná výstavba termálnych kúpeľov sa však uskutočnila až v druhej polovici 18. storočia pod záštitou veľkovojvodu Pietra Leopolda di Lorena. V roku 1773 sa začalo stavať prvé zariadenie Bagno Regio. V nasledujúcich rokoch boli postavené Leopoldine (1775) a Tettuccio (1779). Veľkovojvoda nariadil i výstavbu budovy "Bibite gratuite", kde mohli zadarmo využívať prospešné vlastnosti vody aj chudobnejší.

Začiatkom 20. storočia sa dedinka na úpätí vrchu Montecatini stáva mestom Bagni di Montecatini (dnes Montecatini Terme). Bahenná terapia, ktorá využívala bahno už za čias  Ugolino Simoniho, sa vrátila do módy až v roku 1928.

Obdobie medzi 19. a 20. storočím, nazývané Belle Époque, je dobou, keď Montecatini Terme dosiahla vrchol svojej slávy vďaka povesti jej liečivých vôd. Táto doba sa odrazila aj na umeleckom a architektonickom stvárnení pamiatok, stavieb a umeleckých diel v secesnom štýle, ktoré nájdete v týchto termálnych kúpeľoch. Bolo to obdobie veľkej prosperity a slávy mesta. Prúdila sem elita intelektuálov a aristokracie, nielen z Talianska, ale aj zo zvyšku Európy. Spomeňme aspoň skladateľov Giuseppe Verdiho, Ruggero Leocavalla, Giacoma Pucciniho, ale i talianskeho kráľa Vittoria Emanuela II.

Do dnešných čias termálne kúpele Montecatini Terme stále pracujú na zvyšovaní svojej slávy luxusného a prestížneho kúpeľného centra. Ich povesť dokazuje dlhý zoznam celebrít, ktoré využili služby miestnych zariadení, ale aj počet filmov a reklám, ktoré tu boli nakrútené.

Z hĺbky zeme vyvierajú štyri pramene liečivej vody - Rinfresco, Tettuccio, Regina a Leopoldine, ktoré sa využívajú v termálnych komplexoch. Minerály obsiahnuté v tejto vode umožňujú širokú škálu procedúr. Tie hlavné sú pitné kúry, inhalácie, bahenné kúry, fyzioterapie, rehabilitácie a balneoterapia.

Ich účinky sú preukázateľné a využívané hlavne pri chorobách pečene, žlčníka a dvanástnika, obličiek, močových ciest a tráviaceho systému. Priaznivo vplývajú i na srdcovo-cievny systém, kosti, svaly, kĺby, kožu, pľúca a dýchacie cesty. Nemalou mierou prispievajú i pri problémoch zo stresom a úzkosťou.

Pre tých, ktorí sa chcú starať o seba, sú termálne kúpele v Montecatini Terme oázou harmónie a pohody. Ponúkajú priestor pre všetkých, ktorí si radi vychutnajú kúpele so všetkým, čo k tomu patrí. Kompletný kúpeľný balík kombinuje tradičné výhody termálnej vody a bahna s najnovšími wellness a kozmetickými metódami, ako sú masáže, skrášľovacie procedúry, chudnutie a relaxácia. Preto tu nesmie chýbať ani špeciálny kozmetický sortiment vyrábaný z týchto termálnych vôd.

Centrom kúpeľníctva mesta sú jeho kúpeľné domy. Budova kúpeľného domu Terme Excelsior bola postavená v štýle Liberty (1907). Fasádu stavby tvoria architektonické prvky v podobe korintských stĺpov, girlánd a vencov. Charakteristickou črtou budovy je otvorená galéria inšpirovaná florentskou renesanciou. Na stĺpcoch sa nachádzajú okrúhle oblúky so stĺpmi s reliéfami búst, ktoré vykresľujú renomované osobnosti histórie kúpeľov. Budova sa skladá z dvoch častí. K historickej časti je pridružená moderná časť (60. roky 20. storočia) tvorená cementovou konštrukciou s plne zasklenými oknami chránenými žalúziami.

Pokračujúc ďalej od ruchu mesta, prídete k Terme Leopoldina (1775) a hneď za nim v srdci termálneho parku k ukrytému pavilónu Tamerici (1903, Giulio Bernardino). Dve elegantné toskánske renesančné arkády vás dovedú do Salone delle Esposizioni, ktorého stropné steny zdobia freskové dekorácie (Luigi Arcangioli, Galileo Chini). Komplex sa skladá zo štyroch budov prepojených prekrytými chodbami. Jeho štýl evokuje stredovek, no polychrómia odkazuje na východný svet. Zjednocujúcimi prvkami sú keramika, kameninové dekorácie na vežiach, levy, rozety a polychrómna majolika. Všetky prvky boli zhotovené v ateliéri Galilea Chini (1910). Zaujímavá je preto i sála Chini, pomenovaná podľa tohto umelca štýlu Liberty.

Tiene stromov okolitého parku vás privedú k monumentálnemu bielemu priečeliu kúpeľného domu Terme Tettuccio (1779), ktorý bol rekonštruovaný architektom Ugo Giovannozzi (1923 - 1927) a čerpá inšpirácie z architektonických modelov starých termálnych kúpeľov. Zaujímavá je sála Galleria delle bibite, ktorá slúži na pitnú kúru a zdobí ju sedem  keramických panelov znázorňujúcich etapy života (Basilio Cascello, 1927).

V krásnych sálach a pavilónoch kúpeľných domov si okrem liečivej sily vyvierajúcej zo zeme môžete vychutnať aj koncerty či výstavy. Taktiež sa využívajú pre konania konferencií a stretnutí.

Neoddeliteľnou súčasťou kúpeľov sú parky. Tie sú tu považované za prírodný faktor, ktorý aktivuje psychiku a prispieva k zvýšeniu liečebného účinku kúpeľov. V parkoch sa konajú aj rôzne fitness programy a outdoorové aktivity.

Našu návštevu kúpeľov ešte nekončíme. Už o týždeň sa presunieme od Terme Tettuccio po promenáde Viale Verdi do nočného centra mesta. Cestou budeme sledovať zlaté značky na chodníkoch, v ktorých sú mená slávnych osobností a rok, kedy navštívili toto úchvatné mesto.

GPS: 43°53'19.4"N 10°46'34.9"E

Text foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia