Taliansko, Miláno - významné i menej známe

Mesto založili Kelti (600 pred Kr.) a neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše (222 pred Kr.) pod názvom Mediolanum. Stretnete sa s ním aj pod názvami Milanesi, Meneghini či Ambrosiani. V 4. storočí bolo hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo kvôli pohybu barbarských kmeňov Vizigótov (402). Vpád Hunov kráľa Atilu (452) spôsobil jeho ďalší úpadok, až kým tu nevzniklo hospodárske centrum ríše Longobardov (569) a priaznivý vplyv mal aj vstup do Lombardskej ligy (1167, združenie talianskych mestských štátov). V 18. storočí bolo jedným z centier hnutia Risorgimento (proces zjednotenia). To bola predzvesť postupného vymanenia sa spod vlády Habsburgovcov (1859), ako súčasť Sardínskeho kráľovstva a neskôr Talianskeho kráľovstva. Vynechať nemôžeme ani temnejšiu stránku histórie v podobe vzniku fašistického hnutia, či popravy jeho čelného predstaviteľa - Mussoliniho.

Cez mesto pretekajú tri rieky, Olona, Lambro a Seveso, a je tu vytvorený aj dômyselný systém umelých kanálov Naviglio, na ktorom pracoval i slávny vynálezca a umelec Leonardo da Vinci. Tieto kanály v minulosti slúžili na prepravu tovaru po vode, takto napríklad mohli do mesta dopraviť i materiál potrebný na stavbu katedrály.

Od hradu Sforza to máte len kúsok na námestie Piazza Luigi Cadorna. Stojí tu moderná skulptúra, ktorú vytvoril Claes Oldenburg s manželkou Coos van Brüggen pod názvom Ago, filo e nodo (Ihla, niť a uzol, 2000). Táto socha ihly s farebnou niťou prešíva stred námestia a železničného uzlu. Jedna časť niti ukončená uzlom je nad zemou a vchádza do podzemia, aby potom vychádzala späť v druhej časti námestia. Farebná skulptúra je symbolom mesta módy, vlaku vystupujúceho z metra i hada zo znaku Milána.

Neďaleko tohto miesta na Corso Magenta, ktorá vedie od kostola Santa Maria delle Grazie k Dómu, stojí nenápadná budova zakomponovaná medzi domami ulice. Kostol Convento di San Maurizio Maggiore bol pôvodne pripojený k najvýznamnejšiemu ženskému kláštoru benediktínov v meste. Neváhajte a vojdite dnu. Kostol je nádherne pomaľovaný, každučká jeho časť je pokrytá farbou. V tomto kostole sa slúži každú nedeľu od októbra do júna omša v byzantskom ríte, v gréčtine. Je to vynikajúce miesto koncertov a sídli tu aj Archeologické múzeum, kde sú pozostatky rímskych stavieb (Maximianovho múru, veľkého amfiteátra, trosky Herkulových kúpeľov a 16,6 m vysokej veže, ktorá slúžila ako zvonica).

Stojac na Piazza del Duomo ste si pre majestátnosť katedrály možno nepovšimli od nej napravo stojace Palazzo Reale. Kráľovský neoklasicistický palác (18. storočie), kde sídlili rodiny Visconti a Sforza, španielski a francúzski guvernéri. Od roku 1598 tu bolo divadlo. V roku 1739 v reprezentačných apartmánoch paláca počas návštevy milánskeho vojvodstva zotrvala aj Mária Terézia. V roku 1776 neunikol palác ničivému požiaru a bol zničený i počas 2. svetovej vojny. V súčasnosti ho mesto využíva ako priestor na prestížne výstavy velikánov svetového umenia.

Poza katedrálu sa dostanete na Piazza Fontana a Via Verziere, kde objavíte kostol San Bernardino alle Ossa. Počiatky chrámu súvisia s históriou nemocnice, ktorá už neexistuje. Vstúpte doň len ak ste odvážny, lebo chrám je známy svojou kostnicou (13. storočie) s ľudskými kosťami a lebkami. Tieto krásne obrazce na stenách vytvorené z kostí inšpirovali kráľa Jána V. Portugalského (1738) k vytvoreniu podobnej v portugalskej Évore. V chráme je aj hrobka potomkov Krištofa Kolumba, rodáka z talianskeho Janova v službách španielskeho kráľovstva Kastílie a Leonu, čo dokazuje i rodinný erb na oltári.

V meste môžete objaviť aj rôzne zrúcaniny priamo uprostred cesty. Jedny z nich sú v strede  križovatky na Piazza Missori. Ide o zrúcaninu bývalej baziliky San Giovanni in Conca. Kostol zo 4. storočia, prestavaný v 11. storočí, zničil Fridrich Barbarossa (1162). Ale neznamenalo to ešte koniec tejto stavby, v 13. storočí ho opäť prestavali a stal sa súkromnou kaplnkou Viscontiovcov. Francesco Sforza II. (1531) ju daroval karmelitánom, ktorí tu postavili vežu - Campanilu, v 19. storočí využívanú ako observatórium. 20. storočie poničilo mnoho a znamenalo aj koniec tejto stavby, ktorá musela ustúpiť ceste. Ostali tu len cestou obkolesené zvyšky románskej apsidy, pod ktorou sa nachádza krypta San Giovanni in Conca. Dnu sa v určitých hodinách dostanete zadarmo, ale zvyšky mozaiky chodníka budovy sú už ukryté v Archeologickom múzeu.

Na opačnej strane tohto námestia sa nachádza jazdecká socha plukovníka Garibaoldiho vojska Giussepeho Missori, po ktorom je pomenované toto námestie. Za týmto pamätníkom je zadná časť kostola Sant'Alessandro in Zebedia (1601), ktorému na priečelí dominujú dve zvonice. Kostol s maľbami lombarskeho baroka patril rádu barnabitov, ktorý založil (1530) priamo v Miláne sv. Anton Mária Zaccaria.

To bolo pár tipov na možno menej známe pamiatky a miesta veľkolepého Milána. Avšak nedá nám opomenúť ešte jednu stránku mesta, ktorá robí vyše miliónové Miláno zaujímavým pre návštevníkov, a tou je šport.  Kým dámy navštevujú vychytené módne butiky, páni určite nevynechajú futbalový zápas či preteky F1 v neďalekej Monze. Monza je práve to, čo láka do tejto oblasti mnoho chlapov.

Pretekársky okruh, Autodromo Nazionale Monza, na ktorom sa od roku 1950 konajú preteky F1, leží približne 20 km od centra mesta. A keď sa chlapcom zunujú formule, čas čakania na svoje polovičky strávia na futbalovom zápase na slávnom štadióne Giuzeppe Meazza známom ako San Siro. Štadión s kapacitou 85 700 divákov je domovom dvoch známych futbalových klubov AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Je tu tiež múzeum oboch klubov, kde sú umiestnené trofeje, poháre, dresy a suveníry všetkého druhu, ktoré patria k týmto futbalovým ikonám. Stačí mať len plnú peňaženku a o zábavu je postarané v prípade mužov i žien.

GPS: 45°28'05.5"N 9°10'37.1"E (Piazzale Luigi Cadorna)

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia