Taliansko: Grazzano Visconti II. – potulky stredovekými uličkami

Naša nasledujúca zastávka putovaním po regióne Emilia-Romagna je len pár kilometrov južne od Piacenzy v mestečku Grazzano Visconti.

Krajina okolo je tvorená poliami a farmami - typický obraz tohto regiónu. No prekročiac bránu mesta, akoby ste prešli strojom času. Zrazu sa ocitnete o niekoľko storočí späť. Obklopujú nás múry stredovekých terakotových stavieb, spev vtákov a prílev pokojnej atmosféry. Slnečné lúče pomaly klesajúceho slnka prenikajú pomedzi listy stromov. Už na prvý pohľad tu nič nepôsobí ako temný stredovek. Súčasnosť pripomínajú len turisti v modernom oblečení s technickými vymoženosťami dnešnej doby.

Kráčajúc od domu k domu, v každom sa máte chuť pristaviť. Nachádzajú sa tu obchodíky, v ktorých sa predávajú umelecké a remeselné výrobky od kováčov, keramikárov, sklárov, rezbárov a ďalších umelcov a remeselníkov. No táto originálna krása tu má i svoju cenu. Okrem týchto jedinečných obchodíkov tu nájdete i tie bežné ako napríklad papiernictvo či kaderníctvo.

Nezabúda sa tu ani na oddych pri výbornom jedle, veď sa nachádzame v Taliansku, takže príjemné reštaurácie nesmú chýbať. Všetko je tu krásne ako z rozprávky alebo romantického filmu. Okná, lavičky, studne, dokonca tu majú aj „bar pre psov“.

Od fontánky s čľapkajúcou vodou v centre mestečka prechádzame k malému útulnému gotickému kostolíku zasvätenému Panne Márii. Zaujme najmä jeho terakotová fasáda s mramorovým oblúkovým portálom a drevenými vyrezávanými dverami. Všetky tieto dekorácie od svetských (stĺpy s korintskými hlavicami a volútmi rastlín) po sväté (postavy evanjelistov, Panna Mária s dieťaťom), sú dielom Giuseppeho Visconti, ktorý mestu vdýchol súčasnú podobu. Celý chrám dotvára gotická veža s dvoma zvonmi.

Tu sa cesta rozdvojuje; jedna vedie do parku a hradu, kde si už musíte zaplatiť vstupné, no my pokračujeme ďalej ulicou pomedzi domčeky. Keď budete tadiaľto prechádzať, neprehliadnite uprostred zeleného porastu ukrytú malú kamennú sošku. Je to socha ducha Alois. Podľa legendy bola táto žena nevesta kapitána milície, ktorá spáchala samovraždu zo žiarlivosti po zrade svojho manžela a odvtedy putuje po zámku a jeho okolí. Je patrónom milencov, údajne ťahá turistov za nohy a vpustí len tých, čo sú jej sympatickí. Soška je plná mincí, ktoré sú na nej prilepené žuvačkami, a aby si turisti naklonili jej priazeň a dala im pokoj, vešajú na ňu náramky alebo kvety.

Postupne sme prešli až na ďalšie námestíčko s kamenno-mramorovou studňou s erbom Viscontiovcov. Studňa je zakrytá kovovou klietkou z tepaného železa a zdobená hadmi zvanými Biscione (symbol Viscontiovcov). Turisti do studne pre šťastie vhadzujú mince.

Celému námestiu dominuje stavba paláca s vežou, ktorý dal postaviť taktiež Giuseppe Visconti. Hodiny na veži nám svojou melódiou pripomínajú aktuálny čas.

Cez mostík lemovaný sochami prechádzame do menej rušnej časti mesta. Na jednej strane je zelený park a na druhej domová zástavba. Cez bránu odetú do šatu listov, po ktorých behajú malé jašteričky, sa dostávame k ďalšiemu kostolu Chiesa Parrocchiale dei Santi Cosma e Damiano. Farský kostol zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi prešiel zo svojej románskej podoby na dnešnú začiatkom 20. storočia. Kostol má zvonicu s troma zvonmi a v stiesnenom priestore na ľavej strane chrámu sú dva detaily fresky pripísanej Giottovej škole. Blízko kostola je fara, kláštor i cintorín.

Priľahlá úzka slepá ulička vás dovedie k ďalším domom a za všetkou touto zeleňou veľkého zámockého parku (150 000 m² ) sa ukrýva kamenno-tehlový hrad. Vstup do hradu štvorcového pôdorysu so štyrmi vežami na rohoch (dve sú valcové a dve štvorcové) viedol cez padací most a obklopovala ho vodná priehrada. Jedna zo stien komplexu je ukončená cimburím. Vnútorné nádvorie obklopujú arkády.

Pokiaľ sa vrátime do zámockého parku, môžeme v jeho najtajnejších zákutiach objaviť romantickú stredovekú záhradu, bludisko, divadlo či súkromnú kaplnku zasvätenú sv. Anne. Malá cestička nás doviedla za jeden z domov, kde vidieť ako sa stredovek rázom mení na 21. storočie. Stredoveké okná sú prekryté rákosovými roletami, klimatizácia je pripevnená na múr z tehličiek, vypratá bielizeň sa suší na dvore, kde je zaparkované aj auto. Civilizácii sa jednoducho nedá ujsť. Vraciame sa teda do reality, čo dokazuje i „benzínka“ pri bráne, ktorou vychádzame z mestečka.

GPS: 44°56'02.3"N 9°40'26.2"E

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová