Taliansko: Alpentrip IV. - Trento

Keď sme v minulom diely opúšťali po pôsobivej návšteve u ľadového muža krásy severotalianského Bolzana, ostávalo nám k prvej väčšej zastávke presne 100 kilometrov a zhruba hodina jazdy už pomerne jednotvárnym údolím v srdci tridentského regiónu, ktorému dalo meno ďalšie z miest ležiacich na tejto trase – Trento. Toto univerzitné mestečko, ktoré bolo v roku 2007 vyhlásené za najčistejšie talianske mesto, sme však osobne nenavštívili, a tak vám nemôžem sprostredkovať konkrétne dojmy, ktoré by v nás mohlo zachovať. Ale čo dodať, v Južnom Tirolsku asi nenájdeme miesto, o ktorom by bolo možné povedať niečo zlé. História Trenta je veľmi podobná ostatným mestám na jednej z najfrekventovanejších obchodných ciest medzi zaalpským severom Európy a Stredomorím. Pôvodne keltské oppídium prešlo časom pod nadvládu Rimanov, ktorí tento strategicky výhodný bod, na trase medzi Innsbruckom a Veronou, povýšili na mesto, ktoré dostalo meno Tridentum, podľa troch okolitých hôr bohatých na strieborné rudy. Celoeurópskeho významu sa mu dostalo opäť až v polovici 16. storočia, kedy sa tu konali tzv. Tridentské koncily, teda stretnutia hlavných cirkevných predstaviteľov vtedajšej doby, ktorí tu stanovili pevné náboženské dogmy a predpisy katolíckej reformácie. V týchto desaťročiach sa Trento stalo vôbec najvýznamnejším centrom katolíckej Európy a s tým taktiež súvisela rozsiahla výstavba sakrálnych stavieb v renesančnom štýle. Biskupské mesto žilo v hojnosti a v pokoji až do vpádu napoleonských vojsk – vtedy sa písal rok 1796. Nasledovalo pripojenie k Talianskemu kráľovstvu, aby následne v roku 1815 pripadla väčšina regiónu rozpínajúcemu sa Rakúsko-Uhorskému mocenstvu. Všetky tieto zmeny, zvraty a striedanie vodcovských strán boli skôr ku prospechu samotného mesta, ktoré tak získalo miestami až nesúrodé architektonické zaujímavosti, ktorým dominuje hneď niekoľko kostolov (napr. Panny Márie Snežnej, sv. Apolinára, sv. Vavrinca a ďalších svätcov) a predovšetkým katedrála sv. Vigília, pôvodne románska bazilika, v ktorej sa odohrávala väčšina cirkevných koncilov. Zaujímavý je taktiež gotický biskupský hrad, doslova Castello del Buonconsiglio, ktorý bol po dlhé desaťročia domovom popredných tridentských duchovných.

Trento iste stojí za krátku zastávku, pokiaľ chcete znovu platiť mýtne a parkovné. My sme mu ale príliš pozornosti nevenovali, nakoľko blízkosť jazera Lago di Garda bola cítiť aj cez hradbu okolitých veľhôr.

Po zhruba 40 kilometroch diaľnice A22, na južnom okraji mestečka Rovereto, už navigácia hlási odbočku. Nadšenie stúpa a pred nami je posledných niekoľko kilometrov dnes už trochu úmornej cesty. Niekoľko serpentín, istá dávka trpezlivosti s tiahnucou sa radou obytných dodávok, a už sa nám otvára pohľad na severný okraj Lago di Garda. Nič na svete sa v tej chvíli nevyrovná pohľadu na úzky pruh nekonečných vôd jazera strácajúcich sa v hmlistom opare kdesi v diaľke. Dedinky na úbočiach strmých skalných stien, pokojné letoviská a stovky malých plachiet brázdiacich vody jedného z najkrajších európskych jazier. Ale o tom už zase nabudúce...

Text: Jan Chaloupka

Preklad: Oskár Mažgút

Foto: Wikipedia Commons: Franco Visintainer, Matteo I. , Giac, M.Bernet a archív