SR: Vrútky – dopravný uzol i vstupná brána Turčianskej záhradky

Pri vyslovení  slovného spojenia - mesto Vrútky sa nám vybavuje hlavne dopravný uzol, či už s bezprostredne susediacim mestom Martin, alebo cestným úsekom Strečno, ktorý celoročne skúša trpezlivosť vodičov. Pre nemotorizovaných cestujúcich je zas toto spojenie vstupnou bránou do Turčianskej záhradky, a to cez železničnú stanicu Vrútky. A práve tieto dopravné uzle sú mnohokrát jediným, čo o Vrútkach vieme povedať.

Potulky mestom

Rozhodli sme sa to zmeniť a vydali sme sa zo železničnej stanice na prechádzku pešou zónou. Vzdialenosť je doslova zanedbateľná. Za niekoľko sekúnd sme sa dostali na pekne upravené obdĺžnikové námestie lemované domami, na prízemí ktorých sa nachádzali obchodné prevádzky. Prejsť námestie nám netrvalo dlho a ani sme sa nenazdali, o chvíľu sme sa dostali do panelákovej časti, kde bola ešte väčšia koncentrácia obchodov a butikov ako v centre, až sme napokon vyústili pri malom parku. Tu nás zaujala budova bývalej židovskej synagógy, v súčasnosti kultúrneho domu Kriváň, ktorá sa architektonicky vynímala oproti bežným budovám. V čase našej návštevy bola z dôvodu rekonštrukcie uzavretá, a tak sme mohli jej zaujímavé stavebné riešenie obdivovať len zvonka.

Postupne sme sa presunuli k rieke Turiec, na chodník, ktorý lemovala aleja stromov. Ten nás priviedol až k mostu. Po jeho prejdení sme sa ocitli pred dvoma zaujímavými stavbami. Prvou z nich bol neogotický kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905. Zaujímavosťou je, že jeho základy sú postavené na mieste staršieho gotického kostolíka z 2. polovice 13. storočia. Druhou stavbou bol Obecný dom z 20. rokov 20. storočia, v ktorom sídli mestský úrad. Po zhotovení niekoľkých fotografických záberov sme sa vrátili späť k rieke, našli si tam lavičku a nazreli do nášho verného spoločníka – do bedekra.

Dozvedeli sme sa, že vo Vrútkach by sme našli ešte evanjelický kostol Dr. Martina Luthera a taktiež pamätnú izbu Hany Zelinovej, známej slovenskej spisovateľky a dramatičky, ktorá okrem množstva iných diel napísala aj sfilmovanú prvú časť trilógie Alžbetin dvor. K ďalším významným rodákom z Vrútok sa radia aj Emanuel Böhm - významný slovenský chemik a politik či slávny český herec Radoslav Brzobohatý. Nedá nám nespomenúť aj rodáka zo súčasnosti, známeho talentovaného huslistu Dalibora Karvaya.

No Vrútky nás zaujali aj svojou polohou. Sú totiž ideálnym východiskovým bodom pre túry do Národného parku Malá Fatra a Veľká Fatra. Aj my sme viackrát odtiaľto absolvovali rôzne výstupy, ako napríklad na  Kľačiansku Maguru, ďalej hrebeňom Krivánskej Malej Fatry až ku krásnym Rozsutcom. V lete Vrútky ponúkajú zaujímavé, miestami až adrenalínové cykloturistické trasy i osvieženie na kúpalisku či vodnej nádrži pri obci Lipovec, no a v zime zas bežkovanie či iné aktivity v blízkom stredisku Piatrová.  Z Vrútok vedie i automobilová preprava do lyžiarskeho strediska na Martinských holiach.

Vrútky sú známe aj zaujímavými miestami a názvami. Tak napríklad jedna z mestských častí nesie názov Mexiko, iná zas Kolónia Hviezda (pričom iba jej časť patrí pod katastrálne územie Vrútok). Nájdete tu dokonca aj Shanghai! Jedná sa o jeden z najznámejších gay klubov na Slovensku.

Niekoľko rokov na záver

Čo sa týka histórie, prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1255. V priebehu histórie boli Vrútky delené na Horné a Dolné Vrútky. Dokonca boli aj niekoľkokrát pričleňované k mestu Martin. Od roku 1990 sú však samostatným mestom. Najväčší rozvoj Vrútok nastal počas výstavby Košicko-bohumínskej železnice, ako aj prepojenia z Budapešti či výstavby železničných dielní, ktoré sú tu dodnes.

Po prečítaní si zaujímavostí o tomto meste na sútoku dvoch riek sa pomaly naplnil čas našej návštevy, a tak sme sa zastavili ešte v miestnej tržnici, kúpili si zopár drobností, a vydali sa za objavovaním krás Slovenska ďalej.

Text a foto: Oskár Mažgút