Španielsko, Granada: Okamžik v nekonečnom tichu Alhambry II.

Pre Alhambru sú charakteristické jej ozdoby s mnohofarebnou keramikou a reliéfmi, ktorých textúry pocítime až vtedy, keď sa na ne pozrieme. A to dodáva materiálu použitému pri stavbe pôvab. Exteriér paláca ignoruje všetky ornamenty tým, že na jeho múroch žiadne nie sú. Je to ako by sa kamufloval v prostredí, ktoré v tomto červenom zámku vytvára umelecký tanec farieb a mysticizmu. Alhambra má dar nádherného prostredia v prírode a lahodnej oblohy, ktorá sa rozprestiera pozdĺž horizontu a so stavbou utvára harmonickú jednotu.

Pôsobivé pohľady, ktoré si môžete užiť z alhambrských palácov a záhrad, sú začlenené do krajiny ako ďalší architektonický element, ktorý je korunovaný prekrásnym pohľadom na pohorie Sierra Nevada. Zaujímavá je rola vodných hier, a to obzvlášť v tomto regióne, kde je vody nedostatok. Voda s pokojom zaplňuje toto miesto čistým a mäkkým zvukom padajúcich kvapiek. „Pohľad na rieku tvorenú časom a vodou a pamätať si, že čas je iba ďalšou riekou. Vedomie, že sme stratení ako rieka a že čas sa rozpúšťa ako voda“ napísal Joge Luis Borges, ktorý niektoré svoje verše venoval Granade a jej Alhambre.

Svetlo je v Alhambre taktiež dôležité, a to dokonca až tak, že vďaka nemu má každá miestnosť svoju vlastnú osobnosť, v každej izbe má svetlo inú intenzitu a tým sa stáva jedným z architektonických prvkov. Toto môžete pozorovať napríklad v Palacio de Comares, kde sa kúpal sultán. Palác je opradený tajomstvom kvôli tomu, čo sa skrýva v polotieni jeho salónu Salón de Embajadores. Návštevník tam bude cítiť pokoru pred jeho deifikovanou osobou. Pravdou je, že pokiaľ si chcete Alhambru užiť, musíte byť na to správne naladení.

O Alhambre rozjímame z niekoľkých uhlov pohľadu: od matematiky po geometriu, od poézie po umenie a od štúdie svetla po štúdiu vody. Všetko tvorí architektonický bestseller, ktorý bol napísaný ku koncu moslimskej éry v Španielsku. Z miesta, kde sme sa narodili, po miesto, kde zomrieme. Bez toho, aby sme si to všimli, všetci máme k architektúre úzky vzťah. Architektúra tým vytvára formu a zaplňuje priestor, v ktorom sa vznáša náš duch a náš strach. Je ako komoda, v ktorej uchovávame naše sny, vášne a túhy, ktoré si nechávame tajne pre seba.

Pre skutočného milovníka umenia je Alhambra útočiskom, kde je možnosť zažiť ticho a gitarové tóny zo „Spomienok na Alhambru“, s ktorými robí Francisco Tárrega poctu všetkým Španielom. Ľahké si je domyslieť, prečo si moslimovia povzdychli, keď opúšťali Granadu. Keď človek opúšťa domov, môže to zabolieť. Ale keď to, čo opúšťa, je ako Alhambra, tak v skutočnosti zanecháva niečo, čo je múzou, ktorá osvetľuje Granadu. Osvetľuje ju so svojimi čistými lúčmi romantiky, príbehov a stvorení. 

Alhambra dokáže návštevníka zviesť dokonca tak, že ho prinúti roniť slzy dojatia nad jedným z vyslancov krásy sveta, ktorý nám inak prináša toľko bolesti. Ale na druhej strane nás Alhambra potom núti pomyslieť na to, či predsa len neexistuje niečo ako nebo, ktoré sa zdržuje mimo naše rušné bežné životy.

Text: Daniel Fernández Cantalapiedra

Foto: wikimedia commons: Yair Haklai, Sanja B., Loveless, Sanja, Superchilum, Superchilum, Superchilum, Jebulon, Daniel Villafruela, José Luiz, michael clarke stuff