Španielsko – Galícia
Keď sa povie Španielsko, väčšina Stredoeurópanov si predstaví Madrid, Barcelonu, miestne futbalové veľkokluby, býčie zápasy, „Costa del sol“ (teda pobrežie obložené turistami na východe krajiny pri Stredozemného mora), ak ide o človeka aspoň trochu vnímavého, spojí si skratku ETA s Baskickým hnutím za nezávislosť. Španielsko však samozrejme znamená oveľa viac, podobne ako každá iná krajina, ak ju máme možnosť spoznať bližšie ako iba počas niekoľkých dní z ležadla nejakého turistického letoviska, v ktorom na miestnych obyvateľov až tak často nenarazíme. Medzi hlavné zaujímavosti, ktoré pravdepodobne upútajú každého vnímavého návštevníka, sú najmä dve skutočnosti.
Za prvé, ak hovoríme o Španielsku, musíme si uvedomiť, že je to krajina, ktorá sa skladá zo sedemnástich autonómnych spoločenstiev (comunidades autónomas) a dvoch autonómnych miest (ciudades autónomas). Tými sú Ceuta a Neplila – dve vojenské základne, rozkladajúce sa na území Maroka, teda v Afrike. Pri počte sedemnástich správnych oblastí je hlavný odlišujúci prvok vzťah správnych celkov k centrálnej moci, k Madridu.
Z toho vychádza relatívna hospodárska sila daných oblastí ako v prípade Baskicka (País Vasko) a Katalánska (Cataluna), ako aj potenciálna možnosť na lepšiu sebestačnosť a silnejšiu pozíciu smerom k Madridu, a taktiež naopak pomerná ekonomická závislosť ako v prípade Galície (Galicia). Súčasne sme svedkami národnostných problémov, ktoré sú poznamenané aj zložitými udalosťami v spoločnej histórii aj v dobe nedávnej. Medzi hlavné oblasti usilujúce aj keď nie priamo o nezávislosť, tak aspoň o väčšiu mieru autonómie, patria už spomenuté tri oblasti: Baskicko (País Vasko), Katalánsko (Cataluna) a Galícia (Galicia). Všetky tri provincie stavia svoje nároky na historickej existencii vlastnej národnosti. V praxi však okrem možnosti používať vlastný jazyk, teda baskičtinu, katalánčinu a galícijčinu, v oficiálnom styku a už spomenutej relatívnej autonómie veľa iných možností na podporu vlastnej národnosti nemajú. Medzi dotyčnými tromi oblasťami však existujú značné rozdiely v ich ekonomickej sile. Galícia je napríklad oproti ostatným dvom oblastiam pomerne chudobná. Naopak Katalánsko a Baskicko patria spolu s Madridom k oblastiam s najvyššou mierou hospodárskej sily a rozvoja v rámci monarchie. Aj preto sa spoločne s historickou skúsenosťou jednotlivých oblastí voči centrálnej moci líšia aj formy, prijaté oblasťami, ako postupovať pri presadzovaní svojich požiadaviek voči centrálnej vláde. Zatiaľ čo silné a pomerne početné Katalánsko si vybralo cestu politického, teda legálneho boja, naopak Baskicko sympatizuje so separatistickou organizáciou ETA. Táto skupina však nie je príliš silná a väčšinová populácia boj formou bombových útokov nepodporuje. Postoj Galície je charakteristický určitou rozporuplnou situáciou. Zatiaľ čo časť obyvateľstva sa zasadzuje za takmer úplnú samostatnosť, druhá si je vedomá ekonomickej závislosti a preferuje nezmenený stav.
Po druhé, historická skúsenosť činí Španielsko ojedinelým štátom v Európe. V dôsledku svojich postkoloniálnych väzieb na Južnú a Strednú Ameriku ide o štát, ktorý je napriek svojej bohatej európskej histórii minimálne rovnako zaujatý svojimi vzťahmi s bývalým kolóniami ako svojou úlohou v rámci EÚ. História so spoločným jazykom a často aj veľmi podobným kultúrnym prostredím tak vytvárajú veľmi špecifické prostredie. Praktický dopad je predovšetkým častá migrácia do Španielska za prácou aj za vzdelaním. V mnohých ohľadoch sa vám po určitom čase zdá, že aj obyvateľstvo sa viac zaujíma o dianie na druhej strane sveta ako o európsku realitu, čomu napomáhajú aj osnovy na školách. Napriek tomu skutočnosť určitej plurality kultúrneho prostredia (k nej musíme pridať aj historickú skúsenosť Pyrenejského polostrova s arabskou kultúrou, badateľnou najmä na juhu Španielska) a zároveň európska relatívna blízkosť činí zo Španielska veľmi pozoruhodné miesto na návštevu.
Text: Filip Štrobich
Foto: Ondřej Růžička
Preklad: J. Výborný
Diskusia k článku (0) |