Španielsko, Andalúzia – výlet za romantikou I.

Vyrazila som letecky z Viedne do Valencie. Hneď za letiskom som začala stopovať. Moja nomádska duša pookriala diaľkami, kedy sa človek vydá na cestu sám a na vlastnú päsť. Stáva sa voľným a nespútaným cestovateľom. Chce to odvahu prekročiť kruh každodenného bezpečia, opustiť všetko známe, urobiť prvý krok vpred a vydať sa do neznáma. Ale cesta vás odmení. Nadobudnete ten najkrajší pocit, že teraz je svet váš. Samozrejme je s tým spojené plno deprivácie a neistôt. Ale tá neistota je život, začiatok, očakávanie...

Dorazila som až do Murcie s krásnou katedrálou, kam ma zviezol Francisco a vzal ma aj na prehliadku mesta. Je práve Semana Santa (Svätý týždeň), tak v meste vládne slávnostná atmosféra. Ráno pokračujem do Granady. Krajina sa stále mení. Prešla som dedinkou Baza a Guadix, kde sú krásne kaňony a domy v skalách ako v tureckej v Kapadócii. A konečne som zišla do Granady. Pohorie Sierra Nevada bolo krásne zasnežené, je tam dokonca lyžiarske stredisko.

Granada ma jednoducho nadchla. Alhambra, teda arabský palác mi pripomína palác Topkapi v Istanbule. Také rozľahlé sídlo s množstvom šumiacej vody, plynúcej v malých potôčkoch, a nízke paláce s chodbami zdobenými stĺporadím. Zapadla by do rozprávania rozprávok Tisíc a jednej noci.

Najstaršou časťou Alhambry je pevnosť Alcazaba. Začal ju stavať Muhammad I. z dynastie Nasrovcov, keď po páde Sevilly v r. 1248 preložili kráľovské sídlo z Albacínu do Alhambry. Z bývalej citadely zostala len 30 m vysoká strážna veža Torre de la Vela. Na nej zavial kastílsky prápor 2. januára 1492 na znamenie, že posledná pevnosť Maurov prešla do kresťanských rúk.

Alhambra je rozdelená na tri časti: Prvá: Mexuar – tu sa rozhodovali súdne spory a sultán tu prijímal poddaných. Druhá: Díván – tu boli vládne a úradné miestnosti. Tretia: Harim, ktorého centrom bol Leví dvor. Tu bolo súkromné obydlie sultána a jeho manželiek. Leví dvor je krásna stĺpová dvorana s arkádami nezvyčajnej krásy a fontánou uprostred.

Jemnosť granadského štýlu vychádza zo zjemneného života svojich obyvateľov. Z kočovného nomádskeho stanu sa stal palác, z prameňa v púšti fontána. A levy, teda pre berberských kočovníkov drsná realita, sa premenili na mierumilovné zvieratká okolo vodotryskov. Ako napísal básnik, kto nepočuje hlas Alhambry, môže to dotiahnuť ďaleko, ale nikdy nevstúpi do zeme zasľúbenej...

Sieň Abencerragov v sebe skrýva zločin – veľmož si sem pozval členov rodiny Abencerragov, aby ich tu mohol dať pohodlne zavraždiť. Obdivujem tu vodotrysk, krehké arkády a visuté galérie lomené do osemcípej hviezdy.

Naproti je Sieň dvoch sestier, ktorá je svojou výzdobou snáď ešte krajšia a jemnejšia. Arabesky premieňajú steny na mušelínový závoj splývajúci spod kupoly ako večerná hmla...

V paláci sa ďalej nachádza Mirador de Daraxa, ktorý je plný svetla a vône. Jeho vnútrajšok žiari ako skrinka na klenoty. Tak tu by som mohla bývať... Ale vo sne môžete snívať, nie bývať...

Pokračovanie nabudúce...

Text a foto: Sylive Halouzková

Preklad: Oskár Mažgút