Škótsko: Krajina vresov, jazier a oviec III.

Vďaka ďalšej veľmi milej panej sa teraz nachádzam priamo pri Standing Stones of Stenness – zhruba 5000 rokov starej megalitickej stavbe. Pomaly prestáva pršať a chvíľami dokonca vysvitne aj slnko. Zima je však stále. Medzi kameňmi sa veselo prechádzajú ovce a očividne im vôbec nevadí, že priamo okolo nich pobehuje niekoľko turistov s fotoaparátmi a kamerami.

Noha ma síce stále bolí, ale trčať pri ceste sa mi veľmi nechce, takže pešky pokračujem k Ring of Brodgar. Napočudovanie ani nemusím ísť po asfalte – pozdĺž cesty vedie cestička pre peších. Prechádzam cez rozkvitnutú lúku a dostávam sa k jednej z najúchvatnejších stavieb v Škótsku. Nemôžem uveriť, že pravekí obyvatelia boli schopní niečo tak obrovské vytvoriť. Niekoľko desiatok kameňov tu stojí v takmer dokonalom kruhu, pričom väčšina z nich odolala aj sile času. Stúpam na malý pahorok vedľa kruhu, odkiaľ sa mi otvára vskutku nezabudnuteľný pohľad. Podo mnou sa medzi kameňmi prechádzajú ľudia v pršiplášťoch, na oboch stranách sa rozprestiera tmavo modrá vodná plocha a v pozadí sa zdvíhajú zelené pahorky, dotýkajúce sa tmavo šedej masy mrakov. Ľutujem, že pohľad sa bohužiaľ nedá zachytiť fotoaparátom. V mojich spomienkach asi ale zostane uchovaný na veľmi dlhú dobu.

Chodiť späť pešky by, vzhľadom na stav mojej nohy, nebol najlepší nápad. Zdá sa, že auta tu občas jazdia. Avšak plné. Alebo zlým smerom. Ďalší pokus a – opäť nič. Asi naozaj pôjdem radšej po svoji naspäť k hlavnej ceste. Po zhruba sto metroch chôdze mi našťastie zastavuje miestny rybár, ktorý síce ide inam, než potrebujem, no k hlavnej ceste ma ochotne odváža. Tam už to ide rýchlo. Ďalší z rybárov, ktorých je na Orknejách naozaj požehnane, ma vezie až do hlavného mesta súostrovia, Kirkwallu. Rýchla prehliadka katedrály, desiata, trocha odpočinku a pokračujem ďalej. Problém je však v tom, že nejazdia takmer žiadne autá...

Text/foto: Matouš Vinš

Preklad: O. Maňáková