Škandinávia 2012 IV. - Sarek 1

Dočítali sme sa, že NP Sarek sa ani zďaleka nevyznačuje dobrým počasím. To sme si mali už čoskoro vyskúšať aj na vlastnej koži.

Keď sme sa teda vrátili z kratučkého treku po národnom parku Skuleskogen, našou hlavnou úlohou dňa bolo vyzdvihnutie nášho posledného účastníka, Zuzky, na letisku v Luleå, a odjazd do východiskového miesta pri návšteve Sareku.

Než sme Zuzku vyzdvihli, našli sme si miestečko na pláži, kde sme sa utáborili, uvarili si a vykúpali sa. Keď sme neskôr Zuzku vyzdvihli, najedli sme sa a išli spať. Ráno nám trvalo až nepatrične dlhú dobu, než sme sa vydali na cestu. Kúsok pred mestom Jokkmokk sme autom prešli severný polárny kruh. Hneď ako sa tak stalo, začali sme polemizovať, či by nebolo fajn zastaviť sa na ňom na chvíľu a naobedovať sa. Nakoniec táto myšlienka vyhrala, a tak sme sa otočili a vrátili sa späť na polárny kruh. Tu Zuzka vytiahla české rezne, ktoré priviezla z Prahy, a ktoré nám prišli vhod. Chvíľu sme posedeli, rozprávali sa a vyfotili si laponskú vlajku, ktorá tu plápolala vo vetre. Potom sme nasadli do auta a už po tretíkrát v tento deň prekročili polárny kruh.

Prešli sme Jokkmokk, najväčšie mesto v oblasti, a pokračovali ďalej na severozápad, do Kvikkjokku. Cestou nám ubiehala pred očami nádherná krajina, plná lesov, jazier a hôr. Napadlo ma, že by určite stálo za to vyraziť priamo do tejto oblasti, utáboriť sa na nejakú dobu na peknom mieste pri jazere a len tak vegetovať. Chytať ryby, zbierať borievky, chodiť na výlety. Splynúť s prírodou.

Teraz sme ale išli v ústrety národnému parku Sarek. Parkovisko v Kvikkjokku, na samom konci cesty, je východiskovým bodom, z ktorého sa do Sareku odchádza. Vedie tade známa severská cesta Kungsleden, ktorá sa tiahne v dĺžke približne 440 km od národného parku Abisko na severe až po Hemavan na juhu. Aj my sme plánovali prejsť sa kúsok po tejto ceste s ideou, len čo to pôjde, odbočiť a vydať sa cestou–necestou hlbšie do Sareku.

Hneď ako sme teda dorazili na spomínané parkovisko, vyhádzali sme takmer všetky naše veci z auta a začali sa baliť na cestu. Balenie sme dokončili až o hodnú chvíľu, a než sme ešte naplnili naše vaky prefiltrovanou vodou z rieky Gamajohka, nachýlilo sa už k pomerne pokročilej dennej hodine. Šliapaniu po Kráľovskej ceste Kungsleden sme teda v ten deň venovali už len nasledujúce dve hodiny. Potom sme začali hľadať miesto vhodné na utáborenie, čo bolo pomerne jednoduché, nakoľko takýchto miest, hojne využívaných turistami, tu bolo vskutku dosť. Ešte predtým, než sme stihli uvariť večeru, začalo trochu mrholiť, a keď sme liezli do stanov, aby sme sa uložili na spánok, lialo už ako z krhly. Dúfali sme, že ďalší deň bude vyzerať lepšie.

Text/foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: O. Maňáková