Rakúsko: Viedeň IV. - Dóm svätého Štefana

Podľa turistických sprievodcov katedrálu v centre Viedne ročne navštívi vyše troch miliónov turistov. Stephansdom, čiže Dóm svätého Štefana, leží takmer uprostred historickej časti mesta, preto pri ňom začína alebo končí väčšina trás turistických prehliadok mestom.

Do vstupnej časti kostola sa dá voľne vojsť, zadný priestor jeho hlavnej lode je ohradený mrežou, aby turisti nerušili veriacich v laviciach. Vstup býva obmedzený pri slávnostných príležitostiach, lebo chrám býva často miestom výnimočných udalostí za účasti najvyšších štátnych predstaviteľov, niekedy aj počas koncertov. Často však prístup do chrámu limituje úplne jednoduchý dôvod: vysoký počet návštevníkov, ktorí sa práve snažia pretlačiť sa dovnútra.

Vnútri chrámu pri mreži, oddeľujúcej priestor pre turistov od bohoslužobnej časti, sú k dispozícii monitory s turistickými informáciami vo viacerých jazykoch. Vstupné sa nevyberá, pri vchode je však možné prispieť na údržbu chrámu. Samozrejme, najviac sa o histórii a zaujímavostiach chrámu dozvedia tí, ktorí obetujú niekoľko eur na sprievodcu. Knižný bedekr v rôznych jazykoch sa dá zakúpiť aj priamo vnútri chrámu (podobný „dom-shop“ je aj na veži).

Svätoštefanský dóm je svedectvom vývoja stavebných štýlov od románskeho (najstaršie časti sa zachovali najmä vo vstupnej západnej časti od námestia) cez gotický (hlavná loď a najvyššia južná veža) až po renesanciu (nižšia severná veža) a barok (interiéry). Pôvodný románsky kostol sv. Štefana bol vysvätený v roku 1147, od 15. storočia je chrám sídlom viedenského biskupa. Po dlhé stáročia patril k najvyšším stavbám na starom kontinente, čo jednak symbolizovalo jednu z najmocnejších monarchií, na druhej strane sa ani jemu nevyhýbali zhubné dôsledky vojnových konfliktov, poslednýkrát na konci druhej svetovej vojny.

Zaujímavosťou je, že popri chráme naďalej funguje remeselnícka dielňa, zložená zo zástupcov dnes už často zriedkavých remesiel, ktorá sa nepretržite stará o údržbu a obnovu jedinečnej pamiatky a klenotov, ktoré ukrýva. A nejedná sa iba o stredoveké remeslá, ale patrí k nim aj údržbár výťahu, ktorým sa turisti môžu vyviezť k zvonu v nižšej severnej veži.

Adrenalínový výstup na vežu

V samotnej katedrále sa dá zostúpiť do podzemia, kde sú uchované pozostatky mnohých cirkevných, cisárskych a šľachtických osobností minulosti, nás však viac lákali výšky a vyhliadka na mesto z vtáčej perspektívy. O Severnú vežu (Nordturm), v čase našej jesennej návštevy, akosi nebol veľký záujem zo strany turistov, a to aj napriek tomu, že na ňu okrem výťahu vedie iba 75 schodov.

Príčinou možno bolo inverzné počasie, ktoré držalo pri zemi zápach sprevádzajúci dlhú kolónu fiakrov, čakajúcich na zákazníka práve pozdĺž tejto strany chrámu. Samotná južná veža mala byť pôvodne vyššia, ale od stredoveku ostala vlastne nedokončená. Vo veži je hlavný zvon chrámu a tiež vyhliadka na typickú vzorovanú strechu.

Podstatne väčší záujem turistov bol o Južnú vežu (Südturm), prezývanú „Steffl“, do ktorej sa vchádza z nízkeho strážneho domčeka s označením „Aufstieg zur Türmestube“, prilepeného k chrámovej lodi, ktorý dnes slúži ako pokladňa. Na túto vežu nerátajte so žiadnym výťahom, treba poctivo zdolať 343 schodov po pomerne úzkom špirálovitom kamennom schodisku. Počas výstupu sa z času na čas musíte zastaviť nielen kvôli dychu (niektorí), ale najmä preto, aby mohli prejsť návštevníci zostupujúci z veže dolu.

Jediné väčšie odpočívadlo je až tesne pred koncom cesty v miestnosti, kde bol v minulosti (do poškodenia chrámu pri bombardovaní v apríli 1945) umiestnený zvon Pummerin, odliaty v roku 1711 zo zvyškov tureckých kanónov, zhabaných po úspešnej obrane mesta. Dnes tu ostalo iba malé lapidárium pôvodných kamenných detailov veže a informačná tabuľa o povojnovom vysvätení 11 menších zvonov, umiestnených v tejto veži, ktoré sa starajú o pravidelné zvonenie, patriace ku každodennému koloritu tohto veľkomesta.

Menšie rozčarovanie čaká nejedného neinformovaného turistu aj na konci cesty. Výstup na vežu sa totiž končí v strážnej miestnosti (Türmerstube), kde pobýval „vartáš“ hlásiaci požiar či prípadného nepriateľa. A tá sa nachádza približne iba v polovici samotnej veže (vo výške 67 z celkových 136,7 metrov). Výhľad na mesto a jeho okolie poskytujú štyri pomerne malé okienka, orientované na jednotlivé svetové strany. V neveľkej miestnosti sa našlo miesto aj pre malý obchodík so suvenírmi, ktorý zrejme najviac prosperuje, keď je pri malých okienkach plno a turistom čakajúcim na nevšedný výhľad ostáva iba zopár metrov štvorcových práve pri predajnom pulte.

Pohľad von určite stojí za všetku námahu. Až vtedy pochopíte, prečo vás tí pred vami nechali tak dlho čakať a nedokázali sa odlepiť od okienka. Z vtáčej perspektívy totiž mesto vyzerá celkom inak, aj jeho dominanty sú trochu iné. To, čo nás na chodníku ohuruje svojou výškou a majestátnosťou, zrazu pri pohľade zhora musíme očami hľadať ... ako na pripojených snímkach.

GPS: 48°12'31.6"N 16°22'21.2"E

Text a foto: Jiří Výborný, Pixabay.com