Portugalsko – ostrov Madeira VIII

Na križovatke v Poiso použite ako orientačný bod reštauráciu s barom, kde hneď za ňou vľavo vedú serpentíny do 1818 m n. m. – k tretiemu najvyššiemu vrcholu Madeiry – Pico do Arieiro. Ten najvyšší vrchol je Pico Ruivo (1861 m) a prostredný Pico das Torres (1851 m). Prezývajú sa „strážcovia ostrova“, a aj keď majú všetky výšku cez 1800 metrov, stále je to len tretinová časť výšky celého masívu. V týchto horách si našiel svoje útočisko takmer vyhynutý morský vták – tajfúnnik madeirský. Na jeho záchranu bola pod vrcholkami zriadená záchranná ornitologická stanica Centro Freira da Madeira, ktorá sa snaží o jeho reprodukciu. Môžete si tu pozrieť výstavu, rôzne fotografie alebo film o miestnej faune a flóre.

Výhľady na plastický masív vás uchvátia. Ten, kto sa vydá na trek k susednému vrcholu, musí počítať nielen s náhlou zmenou počasia, ktorá nie je v madeirských horách ničím neobvyklým, ale tiež s tým, že prejdenie značených 7 alebo 5,6 km cesty medzi vrcholmi môže trvať značne dlho. K najvyššiemu vrcholu potom vedú dve cesty: kratšia tunelmi alebo dlhšia cez prostredný vrchol. Pri slnečnom počasí ľudia zvyknú chodiť cestou tam prechodom cez vrchol a späť tunelmi. Dobrá obuv, pokrývka hlavy (keď je veterno tak hlavne uší), baterka a palice sú základnou výbavou. Na trase je značné prevýšenie aj klesanie, ale najviac je tu schodov.

Najvyšší vrchol Madeiry Pico Ruivo je prístupný aj omnoho pohodlnejšou, bezpečnejšou a kratšou cestou, a to z parkoviska Achada do Teixeira za Santanou. Záleží na fyzickej kondícii a čase, ktorý chcete tomuto výstupu venovať. Pod vrcholom Pico do Arieiro sa nachádza radar, ktorý slúži kontrole letectva Portugalska na Madeire. Je to neprehliadnuteľná pologuľa v oplotenom priestore, okolo ktorej pôjdete k najvyššiemu bodu. V minulosti tu bol vojenský priestor.

V budove ornitologického centra je okrem občerstvenia aj obchod so suvenírmi a hygienické zázemie. Cestou dole, smerom k zmieňovanej križovatke v Poiso, sa ešte zastavujeme pri kamennom iglú. Nachádza sa po pravej strane za prvou zákrutou a vraví sa mu „mraznička Madeiry“. Kedysi sa tu vyrábali kvádre ľadu, ktoré si potom majetní ľudia z Funchalu kupovali do svojich chladničiek. Klimatické podmienky pre stavbu iglú sa práve tu javili ako najvhodnejšie. Aj keď sa v prímorskej oblasti v zime pohybuje teplota okolo 15–20 °C, tu klesá pod bod mrazu a niekedy dokonca aj sneží.

Z križovatky pokračujeme na Ribeiro Frio, ktorého názov pramení od pretekajúceho studeného potoka, a zastavujeme na farme, kde chovajú pstruhy. Nádrže na pstruhy využívajú systém levád, ktorými neustále preteká čerstvá studená voda, čo je pre chov pstruhov priam ideálne. V neďalekej reštaurácii vám naservírujú pokrmy zo pstruha na všetky spôsoby. Táto zóna je známa svojimi vavrínovými a samozavlažovacími lesmia oblasť Laurisilva, v ktorej sa vyskytuje takmer sto percent pôvodných lesov, je nesmierne cenným biologickým bohatstvom. Spolu s flórou sa dochovala aj endemická fauna. Ekosystém prírodného parku je prísne chránený a procesy v ňom sa stali nekončiacim zdrojom všetkých možných výskumov.

Neďaleko je vstup na levádu Furado-Portela a ešte o niečo nižšie je cesta, ktorou sa dostanete na známu vyhliadku Balcoes. Trasa tam aj späť trvá zhruba hodinu. K tomuto romantickému miestu, kde máte vrcholky hôr takmer na dosah a nad hlavou vám štebocú miestni operenci, sa ešte vrátime v budúcom dieli. Čaká nás totiž ešte cesta do Santany a vulkanické centrum Grutas Sao Vicente.

GPS: (Pico Ruivo) 32°45'32.1"N 16°56'41.7"W

Text a foto: Monika Babická

Text a foto: Preklad: O. Maňáková