Portugalsko, Guimarães – od stredoveku až po modernu

Jesenné čítanie vám prináša:

Nikoho nebudem napínať a hneď poviem, že áno. Napoviem, že mesto Guimarães je od roku 2001 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, pretože sa jedná o „výnimočne dobre zachovalý a autentický príklad premeny stredovekého sídla na moderné mesto“. A presne to okúzlilo aj mňa. Pamiatky dávneho stredoveku, mohutné hradby, gotické lomené oblúky dohromady s farebnými kachličkovými fasádami domov a portugalským art nouveau vyvárajú dojem mesta ako z rozprávky alebo z iného sveta.

Pamätník bitky na Rio Salado pôsobí ako brána do tohoto sveta fantázie zo 14. storočia. Akýsi gotický altánok uprostred námestia je stavbou, na ktorú len tak niekde nenarazíte. Obklopený je farebnými stoličkami a stolmi priľahlých reštaurácií, čo pôsobí trochu zvláštne a zároveň magicky. Námestie Largo da Oliveira je jedným z miest, ktoré by ste v meste isto mali navštíviť. Svoj názov dostalo podľa starého olivovníka a okrem pamätníku tu nájdete nádherný kostol Igreja de Nossa Senhora da Oliveira.

Ďalšou zásadnou stredovekou pamiatkou je tunajší hrad, ktorý bol postavený už v 10. storočí, ale od tej doby ubehlo veľa vody a hrad prešiel mnohými zmenami. Na konci 15. storočia stratil svoju obrannú funkciu a čas ho tiež už ohlodal. Zaujímavosťou je, že ide o prvý portugalský hrad, ktorý je zvečnený na fotografiách, a tiež bol medzi prvými v roku 1881 zaradený medzi národné pamiatky. Devätnáste storočie malo miesta opradené hrdinnými príbehmi dávneho stredoveku rado, a pokiaľ mali niečo spoločné s hrdinnými kapitolami národa, malo ich ešte radšej.

Aj keď devätnáste storočie stredovek romanticky milovalo, zároveň zbavovalo mesto stredovekých prežitkov a prebytkov. Boli tu nové požiadavky na hygienu, symetriu, vzdušnosť a vôbec estetičnosť. Búrali sa hradby a budovali sa široké bulváre, rovnako ako iné európske mestá, ani Guimarães neunikol radikálnej prestavbe. Staré však nebolo zmetené z povrchu zemského ale naopak s novým vytvorilo krásnu symbiózu.

Mesto je okrem svojho historického a kultúrneho významu zaujímavé ešte aj každoročnými slávnosťami Nicolinas. V podstate ide o nášho Mikuláša, aj keď úplne inak. Oslavy prebiehajúce už od roku 1691 začínajú 29. novembra a končia 7. decembra. Skladajú sa z rôznych častí, najznámejšie sú sprievody študentov prechádzajúcich mestom a hrajúcich na bubny. A aj keď sme v čase našej návštevy nemali o existencii podobných osláv ani páru, na bubny sme narážali všade. Pokiaľ vás teda zaujímajú ľudové tradície a kultúra, vydajte sa preskúmať Guimarães počas neskorej jesene. Kúpať v mori sa síce nebudete, ale oproti nášmu územiu je tunajšie podnebie vcelku príjemné. Samozrejme ale aj jar je tu nádherná.

GPS: 41°26'46.9"N 8°17'30.6"W

Text a foto: Kateřina Holečková

Preklad: O. Maňáková