Portugalsko, Fátima: trp a stane sa zázrak - VIDEO
Fátima nie je na prvý pohľad ničím zvláštna, funguje ako každé menšie mesto, ktoré svojimi možnosťami stačí uspokojovať potreby svojich obyvateľov. Do života miestnych, ktorých by sme napočítali okolo 10 tisíc, ale denne vstupujú tisíce a tisíce pútnikov a turistov. Tých sem, do ich mesta, ťahá jediné – sila a moc fátimského zázraku, ktorý sa tu mal odohrať relatívne nedávno - roku 1917, v poslednej fáze vojny, ktorej sa neskôr začalo hovoriť prvá svetová.
Vtedy sa údajne trojici detí (Francisco, Jasinta a Lucia) zjavila a dokonca k nim hovorila Panna Mária, aby predpovedala koniec vojny a sľúbila pomoc tým, ktorí sa k nej obrátia v modlitbách, ale tiež blízku smrť dvom z troch detí. Zjavila sa niekoľkokrát po sebe, vždy trinásty deň v mesiaci – v období od mája do októbra. Pri jednom zjavení Panna Mária deťom povedala, aby priviedli všetkých, ktorí pochybujú, a tak sa na poliach okolo mesta zhromaždilo asi 70 tisíc ľudí. V ten deň pršalo, potom sa ale podľa mnohých svedectiev obloha rozjasnila, údolie zaliali farby dúhy, a slnko začalo poskakovať sem a tam. Aj keď boli na mieste aj fotografi, na žiadnej z fotografií nebolo vidieť nič, čo by sa podobalo na zázrak. Napriek tomu Vatikán nakoniec, až roku 1930, prehlásil zjavenie za zázrak. Jasinta a Francisco zomreli krátko po zjaveniach. Posledné z troch detí Lucia, svoj život zasvätila Bohovi. Zomrela roku 2005.
Súčasnosť mesta zázrakov
Všetko súčasné dianie okolo celej udalosti sa začína na štvorcovom priestranstve pred vchodom do Cova da Iria, v mieste, ktoré tvorilo v dobe zjavenie prirodzený amfiteáter. Voskové nohy, ruky, hlavy alebo celé postavičky, sviečky bez knôtu väčšie než samotní kupujúci, obrázky, prívesky - s tým všetkým sa vo Fátime obchoduje vo veľkom. Pred každým stánkom sa tiesni množstvo ľudí, ktorí nakupujú to či ono, pre nezasväteného pozorovateľa bizarné suveníry, ktoré spája jediné – túžba po zázraku.
Všetci potom pomaly pokračujú ďalej do už zmieňovaného Cova da Iria, priestoru veľkého asi ako pražský strahovský „Spartakiádny štadión“, kde stojí na mieste zjavenia malá kaplnka. Nikto z prítomných sa nesmeje, všetci majú veľmi vážny, oddaný výraz. Prišli si od Boha vyžiadať niečo extra, a tak sa teraz prepletajú medzi sebou a všetku svoju energie sa snažia skoncentrovať do okamžikov, ktoré strávia vo Fátime – v mieste zázrakov. Súdiac podľa stanového mestečka, ktoré vyrástlo hneď za bazilikou v tieni borovíc a olivovníkov, jedná sa o celé dni.
„J som svetlo sveta, kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“
Obrovský „kotol“, kde sa páli všetko, čo ľudia v stánkoch nakúpili, je pre mnohých z pútnikov jedna z prvých zastávok. Predtým než ľudia hodia do ohňa svoje artefakty, musia ale vystáť poriadny rad. Keď sa už dostanú k ohňu tak blízko, že ich páli do tváre a štípe v očiach, môžu „prikladať“, a vybrať si tiež svoj čas na modlitbu, takú dlhú, aby sa sem dostali aj ostatní.
Čokoľvek pre zázrak a krv na chodníku
V jazyku, ktorý pripomína mix španielčiny a ruštiny sa z obrovských reprobední po priestranstve rozliehajú slová predstaviteľov katolíckej cirkvi. Stovky ľudí počúvajú omšu a pod prístreškom alebo otvoreným nebom sa spoločne modlia, polohlasne alebo v duchu s hlavou sklopenou k zemi.
K modlitbám sa upínajú hlavne tí, ktorí sa po kolenách posúvajú po stovkách metrov dlhom, lesklom, hladkom chodníku, ktorý sa tiahne prostriedkom otvoreného priestoru. Bolesť, ktorú podstupujú pri tejto púti, sa väčšinou rovná bolesti, kvôli ktorej toto martýrium podstupujú. Väčšinou je to zdravie pre seba alebo svojich blízkych, o ktoré prosia Boha. Preto tie končatiny alebo iné časti tela z vosku. Čím viac bude Boh o ich trápení vedieť, tým väčšia je pravdepodobnosť, že im naozaj pomôže. Tým skôr v mieste zázrakov – v meste Fátima.
Žena s malým deckom v náručí sa plazí po kolenách a jej blízki ju držia za rameno, aby ju podporili. Jej kolená zakrývajú po domácky ušité chrániče, ktoré sú ale oproti tvrdosti kameňa len slabou útechou. K cieľu, ktorým býva obria bazilika v neoklasicistickom štýle, postupuje len slimačím tempom.
Na tom istom chodníku, na konci ktorého sa dá často vidieť krv, ale v opačnom smere, na kolenách kľačí ďalšia žena. Aj ona má dieťa v náručí, ju ale nikto nesprevádza. Ona už v bazilike, kde sú pochovaní Francisco, Jasinta a Lucia, bola. Rozhodla sa pre zázrak, za ktorý prišla prosiť, uroniť viac než ostatní – a tak sa po kolenách šinie tam aj späť. Nápis umiestnený na poslednom schode širokého bieleho schodiska vedúceho do baziliky, Quereis oferecer – vos a Deus? (chceš sa odovzdať Bohu?), sa jej pomaličky stráca za chrbtom. Jej viera ale silnie.
Text/foto/video: Klára Svobodová
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Lisabon I: tep portugalskej metropoly – VIDEO
Portugalsko, Porto – (nielen) vinárske centrum – VIDEO
Portugalsko – najzápadnejší výbežok európskeho kontinentu – VIDEO
Portugalsko – ostrov Madeira I.
Portugalsko, Algarve – región skvelých pláží, útesov, majákov a jaskýň – VIDEO
Portugalsko, Coimbra – univerzitné srdce Ibérie – VIDEO
Portugalsko, Sintra – romantické mestečko neďaleko Lisabonu – VIDEO
Portugalsko, Lisabon – najstaršie mesto západnej Európy – VIDEO
Portugalsko, Coimbra: najstaršie univerzitné mesto v krajine - VIDEO
Portugalsko: Pevnosť, maják a obrie vlny v Sagres – VIDEO
Cestovateľské kino v krajine pánov svetových morí
Portugalsko – ostrov Madeira VI
Portugalsko – Madeira IV
Portugalsko – ostrov Madeira lll
Španielsko, Toledo – výlet za romantikou VI.
Súvisiaca fotogaléria
Portugalsko: Odvrátená tvár Lisabonu
Portugalsko: Lisabon
Súvisiace video
Portugalsko, Porto – (nielen) vinárske centrum Portugalska
Portugalsko, Lisabon – najstaršie mesto západnej Európy
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.