Portugalsko, Coimbra: najstaršie univerzitné mesto v krajine - VIDEO

Hlavné mesto v Lisabone zostalo, ale pre politikov nepohodlní intelektuáli boli vyexpedovaní späť do svojej pôvodnej kolísky – mesta Coimbra. Ďalej od vlády, názorovo odrezaní od kľúčového diania v krajine.

Dnes žije v meste ležiacom asi v polovici cesty medzi Lisabonom a Porto približne 140 tisíc ľudí. Opustené býva paradoxne počas turistickej sezóny, kedy majú študenti, ktorí udávajú tón života v meste, voľno. Ulice sú tak pusté od dynamickej mládeže, haliacej svoje rozumy do čiernych talárov.

Fado tak trochu inak – filozoficky

Coimbra má, zdá sa, všetko čo potrebuje. Aj keď je starobylá disponuje modernými kaviarňami, krčmičkami, obchodmi, drahými butikmi, ale na druhé strane tiež všetkým tým, čo jej starobylosť podtrhuje – starými kostolmi, ktorých je v mete neúrekom, tradičnými piesňami fado – clivým štýlom portugalskej hudby. Fado v Coimbre, sa od fada, ktorý môžete počuť v iných častiach krajiny, odlišuje hlbšou tematikou, ale napríklad aj rozdielnym ladením dvanásťstrunovej gitary.

Či chcete alebo nie, táto hudba veľmi často hraná na živo v kaviarňach, vás v myšlienkach nasmeruje k filozofickým témam, a nevadí, že portugalsky viete povedať len pár slov. Dokonca ani samotní Portugalci vraj mnohokrát nevedia, o čom sa spieva. Slang používaný na severe krajiny nie je južanov príliš zrozumiteľný.

Sever proti juhu a prázdne mesto

Obyvatelia protiľahlých kútov Portugalska medzi sebou vedú tichú vojnu – s obdobnými pravidlami ako Praha s Brnom. Konzervatívny spôsob vyjadrovania juhu, ale asi vždycky prevalcuje pichľavé vety severu, skoro vždy preložené aspoň jedným sprostým slovom. Obzvlášť komické, avšak nijak výnimočné, je to v prípade starších dám, ktoré týmto hrubým spôsobom „klábosia“ nad kávou a obľúbeným zákuskom.

Všetci študenti, ktorí sa rozhodli pre vzdelávanie sa v Coimbre, majú jedno spoločné. Budúci lekári, lingvisti, matematici alebo právnici musia byť v dobrej fyzickej kondícii, pretože jednotlivé fakulty stoja na kopci vysoko nad mestom, tam kde by asi normálne stál hrad. Tu v meste Coimbra je to proste tak, že všetko dianie majú pod palcom vzdelanci, ktorých internáty nájdete v uzulinkých uličkách stúpajúcich hore.

Je asi 35 stupňov a ostré slnko sa opiera do starých rozpálených kamenných chodníkov, pre chôdzu nijak pohodlných. Mnohé z domov sú na predaj a mnohé z nich sa rozpadajú a len sem tam sa v nich mihne niekto zo stálych, väčšinou starších, obyvateľov. No aj tak sú tieto uzunké uličky, ktoré často nevedú ďalej než k dverám nejakého domu, pretkané zvláštnou atmosférou. Aj keď v lete zostávajú prázdne, všade pretrvávajú stopy študentov, ktorí ich cez rok obývajú: topánky naviazané na troleji, ktorý kedysi slúžil ako hybná sila pre uzulinké žlté električky, rovnaké ako v Lisabone, alebo revolučné heslá, hlásajúce čosi o slobodnej republike.

Študenti v Coimbre majú tú výhodu, že ich od seba nedelí obor, pre ktorý sa rozhodli. Univerzitný areál má proste všetky fakulty pohromade - právnikov vedľa matematikov, matematikov vedľa lekárov, lekárov vedľa fyzikov a všetci títo ľudia, prahnúci po vzdelaní alebo tituloch, to majú blízko do kostola.

Pedro a Inês – Romeo a Júlia po portugalsky

K bývalému hlavnému mestu sa viaže aj jedna silná love story. Syn portugalského kráľa Alfonza IV. a dedič trónu Pedro si musel vziať za ženu princeznú Constanzu Navarra, napriek tomu, že bol až po uši zamilovaný do Inês de Castro – galícijskej, teda španielskej šľachtičnej. Po smrti svojej ženy sa s ňou potajomky oženil a v meste Coimbra s ňou potom žil. Obaja zamilovaní však narazili na nevôľu kráľa, ktorý v ich spojení videl hrozbu, a tak nakoniec nechal Inês zavraždiť. Po kráľovej smrti sa začal Pedro, ako nový panovník, mstiť.

Našiel dvoch vrahov svojej milej a podľa legendy im vyrval srdce z tela. Pred súdom potom Pedro prehlásil, že sa s ňou oženil a práve ona je teda právoplatnou kráľovnou. Telo Inês nechal exhumovať, svoju kráľovnú posmrtne korunoval a sudcov dokonca donútil, aby pobozkali jej ruku a tým tak prisahali vernosť novej kráľovnej. Teraz sú obaja pochovaní v kláštore v meste Alcobace. Silný príbeh lásky spečatený Pedrovým sľubom: „Até ao fim do mundo,“ v preklade „Do konca sveta,“ inšpiroval mnoho portugalských ale aj svetových spisovateľov a umelcov. 

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková