Poľsko, Svídnice a Jawor – kostoly Mieru

Schválne si urobte výlet do dvoch mestečiek nie príliš vzdialených od českých hraníc, Jaworu a Svídnice. Isto sa vám teraz vybavila Anna Svídnická, tretia manželka Karla IV. Áno, pochádzala práve odtiaľ. Mesto Svídnice bolo kedysi metropolou Svídnického kniežatstva. Okrem jednej veľmi impozantnej pamiatky, nachádzajúcej sa dokonca aj na zozname UNESCO, tu žiadne veľké turistické ťaháky nečakajte, ale práve kvôli tejto pamiatke, kostolu Mieru, sa výlet sem vyplatí doslova kráľovsky.

V období tridsaťročnej vojny patrilo Sliezsko ku Krajinám českej koruny a bolo silno zasiahnuté reformáciou. Jednou z podmienok Vestfálskeho mieru, ktorý túto vojnu ukončil, bolo, že cisár Ferdinand III. Habsburský evanjelikom v Sliezsku umožní vykonávať bohoslužby v kostoloch, ktoré si sami postavia. Na rozdiel od Čiech tu teda panovala istá náboženská tolerancia, no i tá mala samozrejme svoje „ale“.

Vybudovať evanjelický kostol nebolo len tak. Boli tu pomerne prísne podmienky: kostol nesmel byť z trvanlivého materiálu (povolené bolo len drevo, hlina, piesok a slama); kostol nesmel mať veže, ani zvony, nesmel pripomínať katolícke kostoly, musel byť za mestskými hradbami a jeho stavba nesmela trvať viac než rok. Síce sa vraví, že „práca chvatná, málo platná“, ale niekedy práve smrtiace termíny vedú k najlepším výsledkom. A to je aj tunajší prípad.

Zvonku síce vo svídnickej stavbe kostol možno nerozpoznáte, kostoly Mieru vyzerajú skôr ako obrovské stodoly, ale vo vnútri je už všetko v najlepšom barokovom poriadku. Aj keď je s protestantskými vyznaniami spojená striedmosť a opulentná výzdoba je skôr dominantou katolíckej cirkvi (voči ktorej sa protestanti vymedzovali), tu si sliezski evanjelici v interiéri vynahradili všetko, čo exteriéru schádza. Drevo tu pripomína mramor, nájdete tu prenádherné oltáre, monumentálny organ, zdobené lavice. Rozhodne sa tu nešetrilo.

Pôvodne boli kostoly Mieru tri, ale bohužiaľ jeden z nich vyhorel a nebol obnovený. Zvyšné dva v Jawore a Svídnici sa aj napriek netrvanlivosti materiálu našťastie dochovali do dnešných dní a ešte stále slúžia veriacim. Ten svídnický sa dokonca označuje ako najväčší hrázdený kostol v Európe či najväčší barokový kostol z dreva na svete. Rozlohu má impozantných 1090 m² a vojde sa doň až 7500 ľudí.

GPS: 50°50'47.4"N 16°29'28.8"E

Text a foto: Kateřina Holečková

Preklad: O. Maňáková