Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke IV. – kaplnky pod zemou

Banská práca predstavovala a i v súčasnosti predstavuje veľké nebezpečenstvo. Baníci zostupujúci do hlbín zeme nikdy nevedia, či ešte uvidia slnko a svoje rodiny, ich životy sú ohrozené každú minútu práce v bani. Preto majú svojich svätých patrónov, ku ktorým sa modlia, aby ich pri práci ochránili. Pekným zvykom bola výstavba rôznych kaplniek a oltárov. A to nielen na zemi, ale i priamo v baniach. V soľnej bani vo Wieliczke môžeme obdivovať niekoľko takýchto kaplniek, kam chodili baníci denne na svätú omšu.

Dnes si návštevník môže z pomedzi ponúkaných prehliadok bane vybrať i pútnickú cestu Zdar Boh! Je určená pre objednané skupiny a trvá približne 2,5 hodiny. Kopíruje turistický okruh obohatený o náboženské aspekty bane a života baníkov. Okrem sprievodcu pútnikov sprevádza i kňaz, ktorý môže na konci návštevy slúžiť svätú omšu priamo v podzemnej kaplnke.

Prvá kaplnka na ceste podzemnými chodbami soľnej bane je zasvätená svätému Antonovi Paduánskemu, ktorý je považovaný i za patróna baníkov. Kaplnka sv. Antona (1690- 1710) postavená v barokovom štýle je najstaršou zachovalou podzemnou svätyňou a prvá svätá omša sa v nej konala v roku 1698. Oltár, kazateľnica a celý priestor je zdobený plastikami vytvorenými zo soli. Na hlavnom oltári sa vyníma socha ukrižovaného Krista, Madony s dieťatkom a sv. Antona. V bočných výklenkoch kaplnky je sv. Stanislav zo Szczepanowa, ktorý bol biskupom v Krakove, a je tak nielen patrónom Krakova, ale i celého Poľska. Druhá socha predstavuje ďalšieho patróna baníkov, pápeža sv. Klementa. Ďalšie zobrazené scény či bočné oltáre sú i kvôli postupnému rozpúšťaniu sa solí ťažko identifikovateľné. Predsieň kaplnky, ktorá bola zhromaždiskom veriacich, je zdobená sochami sv. Františka, sv. Dominika, sv. Pavla a sv. Petra. Všetky umelecké diela sú vytvorené zo soli sivých odtieňov. Soľ sa postupne roztápa a sakrálne skvosty tak strácajú svoje detaily a pôvodné tvary, takže napriek snahe konzervátorov táto nepopísateľná krása pomaly mizne.

Kaplnka sv. Kríža je druhou z kaplniek na trase prehliadky. Verejnosti bola sprístupnená v 19. storočí a na rozdiel od predchádzajúcej, tu je už soľ kombinovaná s drevenými prvkami. Drevený oltár je umiestnený pod oblúkom podopieraným soľnými stĺpmi a vystuženým drevom. Dominuje mu drevená socha ukrižovaného Krista. Dve ťažko identifikovateľné postavy mníchov zo soli kľačia v priestore pred oltárnym stolom - menzou. Oproti sa nachádza polychrómovaná drevená socha Panny Márie Víťaznej zo 17. storočia. Svetlo do tejto kaplnky prináša i luster vytvorený kombináciou dreva a krištáľov soli.

Vyvrcholením púte soľným podzemím je najkrajšia a najokázalejšia kaplnka ukrytá pod zemou. Kaplnka sv. Kingy vznikla v priestore po vyťažení obrovského bloku zelenej soli v roku 1896. Jej rozmery sú úctyhodné a vyrovnajú sa i menšiemu kostolu. Dlhá je 54 m, široká až 18 m a jej výška dosahuje do 12 m. Kaplnka prepája druhé vyššie poschodie s druhým nižším v hĺbke 110 m.

Baníci sv. Kingu (nazývaná i Kunigunda) považovali za svoju osobitú patrónku, ktorá im neraz zázračne pomohla pri prácach v bani. Avšak uctieval ju i prostý ľud, ktorý si ju pre jej zásluhy počas života prisvojil, ako matku chudobných a strápených.

Na výzdobe kaplnky, z ktorej spomeniem len zlomok, sa podieľali banícki sochári. Vedúcim bol Jozef Markowski (189 - 1920), ktorý vytvoril aj hlavný oltár a kazateľnicu. Pôvodne bola na oltári umiestnená olejomaľba zobrazujúca legendu o objavení soli vo Wieliczke (baník podávajúci sv. Kinge prsteň v bloku soli), ale v roku 1914 obraz nahradila soľná plastika tejto kňažnej. Stena za ňou je stvárnená z krištáľov kamennej soli – halitu. Po bokoch sú vytesané soľné sochy patróna tesárov sv. Jozefa a patróna baníkov a wieliczkej fary sv. Klementa. Na južnej stene vysekal kaplnku Vzkriesenia a bočný oltár Srdca Panny Márie, oproti ktorému je oltár Srdca Ježiša Krista.

V prácach na výzdobe kaplnky pokračoval jeho mladší brat Tomáš Markowski (1920 - 1927) najvýznamnejšími reliéfmi Herodesov rozsudok a Vraždenie neviniatok, no je i autorom ďalšej výzdoby.

Výzdobu dokončil Antoni Wyrodek (1927 - 1963). Ako samouk vytvoril reliéfy Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš káže v chráme, Cesta do Betlehema a Svadba v Káne galilejskej. Ako profesionálny umelec pokračoval dielami Neveriaci Tomáš a Posledná večera, pre ktorú mu bola inšpiráciou nástenná maľba Leonarda da Vinciho.

Pomník pápeža Jána Pavla II. (Stanislav Aniol, 1999) vznikol ako poďakovanie za kanonizáciu patrónky týchto baní blahoslavenej Kingy, počas jeho návštevy Poľska (1999). Oltárny stôl je miestom, kde sú uložené relikvie sv. Kingy prevezené v roku 1994 z kláštora v Starom Saczi. Vedľa je umiestnený pápežský kríž z rôznych druhov soli, ktorý symbolizuje všetky poľské soľné bane (Wieliczka, Bochina, Klodawa a Sieroszowice). Zaujímavosťou je, že Ján Pavol II. baňu osobne navštívil, no nie ako pápež, ale ešte počas svojich študentských čias či biskupského pôsobenia v Krakove.

Dojem monumentálnosti náležiacej chrámu vytvárajú honosné lustre zdobené krištáľmi soli. Práce na výzdobe stále prebiehajú. Ich cieľom je, aby celá výzdoba kaplnky bola len zo soli. Kaplnka, ktorá pojme až 500 osôb, je i miestom pre koncerty a náboženské aktivity. Stále sa tu konajú sväté omše, najmä v deň sviatku patrónov baníkov sv. Kingy (24.7.) a sv. Barbory (4.12.).

Súčasťou pútnickej cesty je aj chodba zvaná Golgota wieliczkých baníkov. Vznikla v roku 2010 a tvoria ju drevené reliéfy predstavujúce 14 zastavení krížovej cesty. Nachádza sa na najhlbšom treťom poschodí sprístupnenom verejnosti a je súčasťou turistickej trasy. V hĺbke 135 m je umiestnená kaplnka sv. Jána. Tá sem bola prenesená z prvého poschodia, kde jej hrozilo zničenie vplyvom prostredia. Tvorí ju polkruhová drevená klenba s maľbou Svätej Trojice, ktorá je zapustená v soľnej stene. Na oltári je Krucifix v pozadí s maľbou znázorňujúcou Jeruzalem. Pred vznikom kaplnky sv. Kingy bola najdôležitejšou svätyňou v bani.

pokračovanie nabudúce...

GPS: 49°58'59.0"N 20°03'19.4"E

Text a foto: Mgr. Anna Nociarová

Textová úprava: redakcia