Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke III. – druhá polovica turistickej trasy podzemím
Cez očarujúcu a monumentálnu kaplnku sv. Kingy sme sa dostali na druhé nižšie poschodie Adama Mickiewicza nachádzajúce sa v hĺbke 110 m. Komora Erazma Baracza nás privádza do ďalšieho podzemného sveta, kde dominuje voda. Pomenovaná je po riaditeľovi baní z rokov 1917 – 1918, ktorý patril medzi známych zberateľov umenia. Soľný pilier, ktorý tu stojí, zanechali baníci po ťažbe v priestore spolu s vrstvou soli, aby nedošlo k zavaleniu priestoru. Soľ v tejto časti, ktorej dominuje nádherné 9 m hlboké jazierko naplnené soľankou, sa ťažila v rokoch 1846 – 1866.
Až 35 m vysoký priestor tvorí komoru s pôsobivými bielymi drevenými výstužami, ktoré zabezpečujú komoru Michalowice. Medzi bielymi piliermi sa nachádza schodisko a dokonca i pódium pre banícky orchester, ktorý je súčasťou tejto bane. V podobnom duchu je tvorená i ďalšia komora Drozdowice, kde do súčasnosti možno vidieť stopy po ručnom osekávaní vrstiev soli. Nedá mi nespomenúť jednu z mnohých pamätných tabúľ v bani. Táto pripomína 500. výročie obnovenia Jagellonskej univerzity v Krakove, s ktorou je baňa prepojená. Práve príjmy z výnosov ťažby soli, pri ktorej ťažko dreli baníci strachujúc sa denne o svoj život, poslúžili panovníkom na odmeny pre profesorov menovanej školy.
Komora Drozdowice je aj miestom, kde sa usporadúvajú príležitostné výstavy, koncerty či rauty. Vedľajšia komora Drozdowice I. slúži na účely konferencií a školení.
Ďalšou z významných osobností, ktorá má v soľnom podzemní pomník, je nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe. Ten v roku 1790 odprevádzal sasko-weimarské knieža Karola Augusta počas návštevy bane. Od pomníka prechádzame do útrob komory z 20. storočia, nesúcej meno Weimar. Tvorí ju zelené jazierko soľanky a my postupujeme ďalej po drevenej vyhliadkovej galérii umiestenej po bokoch komory.
Soľnú baňu v roku 1919 navštívil aj poľský revolucionár, politik a maršal, zakladateľ poľskej armády a obnoviteľ slobodného Poľska, hlava poľského štátu Jozef Pilsudski. Nielenže tu má pomník, ale je po ňom pomenovaná aj nasledujúca komora. Tou zostupujeme na medziposchodie zvané Kazanow do hĺbky až 130 m. Aj tu sa vyníma zelená farba soľanky v jazierku, pri ktorom je socha sv. Jána Nepomuckého, ochrancu pred utopením. Umiestnenie tejto sochy má nepochybne súvis s tunelom, ktorého otvor tu máme možnosť vidieť. Má dĺžku 10 m a spája sa s druhou komorou. V 19. storočí priestor začlenili do turistickej trasy, avšak návštevy prepravovali tunelom na loďkách za zvukov banského orchestra a svetelných efektov ohňostroja. Práve týchto turistov mal svätec ochraňovať.
Hudba znie v bani aj dnes a nemôže to byť iná hudba, než skladby významného poľského skladateľa, ktorý v sprievode priateľov baňu navštívil. Bol ním Fryderyk Chopin, ktorého podpis uchovávajú v knihe návštev s dátumom 24. júl 1829.
Koľajnice a lokomotíva na elektrický pohon, ktoré okrem soli prepravovali i osoby nás privádzajú do modrenejšieho obdobia dejín ťažby soli vo Wieliczke. Modernizácia soľnej bane začala v 70 rokoch 19. storočia, keď sa pristúpilo k mechanickej ťažbe s použitím pušného prachu, a to súviselo aj so zmenou v doprave soli na povrch. Tieto exponáty boli do bane premiestnené z piateho poschodia, ktoré nie je verejnosti prístupné.
Podľa významného poľského geológa Stanislava Staszica, ktorý baňu navštívil v roku 1790 je pomenovaná najvyššia komora na turistickej trase baňou. Pôvodne merala 50 m, no v dôsledku zasypania dolnej časti dnes dosahuje výšku 36 m. Soľ sa tu ťažila od roku 1871 do prvej svetovej vojny. Táto časť súvisí aj s inou históriou, ako je ťažba soli či turizmus. Počas druhej svetovej vojny tu nacisti vytvorili podzemnú zbrojovku, v ktorej pracovali Poliaci židovského pôvodu.
Panoramatický výťah umožňuje výstup z hĺbky 125 m na terasu v hĺbke 100 m. Tu sa naša prehliadka so sprievodcom skončila a nás už čakala len cesta cez chodby smerom na povrch. Počas nej sa nám zjavil ešte vládca wieliczkeho podzemia v podobe pokladníka vytesaného zo soli v jednom z bočných výklenkov. Baníci túto postavu považovali za dobrého ducha varujúceho pred nebezpečenstvom, ktoré práca pod zemou so sebou prináša.
Na našej ceste som nespomenula ešte nádherné kaplnky, ktoré sú neopomenuteľnou súčasťou turistickej trasy. Avšak väčšia pozornosť sa im venuje počas tematicky zameranej pútnickej cesty podzemím, takže sa k nim vrátim v ďalšom príspevku. Ten bude dýchať duchovnom wieliczkeho podzemia.
GPS: 49°58'59.0"N 20°03'19.4"E
Text a foto: Mgr. Anna Nociarová
Textová úprava: redakcia
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke V. – baňa ako centrum kultúry, športu i zdravia
Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke IV. – kaplnky pod zemou
Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke II. – prvá polovica cesty cez komory
Poľsko – na bežkách v Jizerských horách
Poľsko, Varšava – zabudnuté mesto
Poľsko, Poznaň: mesto na rieke Varte II.
Poľsko: Unikátna soľná baňa Velička (Wieliczka)
Poľsko, Lodž: bývalá textilná veľmoc I.
Poľsko, soľná baňa vo Wieliczke I. – história a súčasnosť
Poľsko, Wieliczka – história nad zemou
Poľsko: Krakov – mesto kráľov a jedného draka
Poľsko: Krakov, židovské mesto Kazimierz
Poľsko – sviatky, kuchyňa a tradície
Poľsko, Osvienčim: miesto, kde tuhne v žilách krv
Poľsko, Osvienčim II: riešenie židovskej otázky
Súvisiaca fotogaléria
Poľsko, Krakov a Wieliczka očami fotografa
Poľsko, Wieliczka – kráľovstvo soli
Poľsko: Velička (Wieliczka) – soľná baňa
Krakov - jedno z najkrajších miest Európy
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.