Peru - môj splnený sen XV.

Po ceste sme pred Arequipou mohli zahliadnuť slávny vulkán Misti, ktorý sa nad mestom honosne týči. Podľa toho, čo sme pred odjazdom do Peru o tomto sopečnom vrchu počuli, sme vedeli, že cesta nahor neprináša žiadne potešenie, je tam len štrk, kamenie a viac už nič. Preto nás ani nijako nemrzelo, že nás takáto výprava minie.

Po príjazde do Arequipy sme sa z časových dôvodov rozhodli zrušiť plánovanú prehliadku mesta a odísť rovno ku kaňonu rieky Colca. Východiskovým miestom tejto destinácie je mesto Chivay. Nasadli sme teda na autobus a vyrazili s tým, že sa do Chivaye uchýlime na noc a hneď ráno vyrazíme ku kaňonu. Autobusový lístok nás stál 12 solov. Už za jazdy sa s nami dala do reči veľmi sympatická Peruánka, ktorá nám ponúkla ubytovanie v Chivayi za 10 solov na osobu a noc. Vďačne sme prijali zatiaľ najlacnejšie ubytovanie v Peru (keď nepočítam stan). Meno hostela je Sumac Wasi a obsluha je naozaj príjemná, je ho možné hlavne z tohto dôvodu vrelo odporučiť.

Ráno sme museli vyrážať tým najskorším spojom, aby sme stihli najväčšiu atrakciu pre turistov, akú kaňon rieky Colca ponúka. Sú to ranné prelety kondorov nad hlavami pozorovateľov. „Letový poriadok“ vtákov je asi od ôsmej do desiatej hodiny. To je zrejme spojené s rannými výstupnými prúdmi, do ktorých sa kondory nasunú a ktoré im pomôžu vyletieť do čo najväčších výšok.

Vstávali sme teda asi o šiestej hodine a s celkom malými a ľahkými batohmi vyrazili na autobusové nádražie. Tam nám vnútili asi po pol hodine zjednávania vstupenku ku kaňonu za 35 solov. Keby sme si ju nekúpili, neboli by sme ani pustení do autobusu.   

Na miesto určenia sme priši po dvoch hodinách jazdy - okolo pol desiatej. Bolo slnečné a príjemné počasie. Cruz del Condor, kde sme vystúpili, bol obsypaný ľuďmi, ako sme očakávali. Sadli sme si na vyhliadku a čakali na kondory. Dlho žiadni neleteli, ale nám to nijako nevadilo. Keď padla desiata hodina, začalo sa miesto vyprázdňovať a čoskoro sme tu zostali len my a niekoľko málo ďalších jedincov. Aj Indiánky, ktoré predávali svoje zbožie, sa balili a čakali na colectivo. Naraz sme uvideli bodku v diaľke, ktorá sa začala pomerne rýchlo približovať. Konečne kondor! Preletel nám nad hlavami a za okamih zmizol medzi vysokými oblakmi typu cirrus uncinus, s ktorými tvoril ozaj nádhernú kompozíciu.

Kondory prileteli asi ešte tri. Aby sme lepšie videli, presunuli sme sa na vyhliadku, ktorá bola lepšie situovaná, než naše pôvodné stanovište, ale pred desiatou hodinou bola tak obsypaná ľuďmi, že sa nám na ňu nechcelo. Teraz bola takmer prázdna a jediní, kto na nej ešte vydržali, bol jeden Holanďan z autobusu a ďalší chlapec, ktorý k nemu síce nepatril, zhodou okolností ale pochádzal tiež z Holandska. Strávili sme s nimi chvíľu v priateľskom rozhovore a potom sme sa vydali cestou pozdĺž kaňonu v smere k dedine Pinchollo a späť na Chivay. Chceli sme ísť, dokiaľ nás to bude baviť a potom zakempovať na nejakom vhodnom mieste.

Cesta bola veľmi príjemná. Čo chvíľa sa objavovali nové vyhliadky. Na každej z nich sme sa vždy zastavovali a kochali sa. Počasie bolo pekné, len na vyhliadkach pomerne silno fúkalo. Po nejakej dobe sme sa odklonili ďalej od kaňonu a prechádzali veľmi suchou krajinou, posiatou množstvom obrovských kaktusov. Občas sme zahliadli oslíka, občas sme si bolestivo zabodli kaktus do nohy a potom sa od neho celkom náročne snažili odpojiť. Ja som bola šťastná ako blcha, že sme konečne zase na pochode a chvíľami som si pripadala ako vo filme z Divokého západu.

Odpoludnia sme sa začali zháňať po nejakom mieste na nocľah. Jedno relatívne vhodné sme našli. Bolo tam len minimum kaktusov, previsnutý kameň, pod ktorým sa dalo pohodovo variť, a výhľad na vrch Hualca Hualca.

Ráno sme vyrazili na cestu, ktorá bola hneď vedľa nášho stanoviska. Pochodovali sme po nej smerom k Chivayi, ale pokiaľ okolo nás prešlo nejaké vozidlo, bol to väčšinou nejaký minibus cestovných kancelárií v opačnom smere. V túto hodinu sa jazdilo ku kondorom a nie od nich.

Chôdza po ceste bola celkom nudná a otravná, každé prechádzajúce auto nás zahalilo do prašného oblaku. Za asi desať minút, ktoré sa mi ale zdali byť omnoho dlhšou dobou, sme dorazili k check pointu, na ktorom nás po chvíli vyzdvihol autobus smerujúci do Chivaya. Mali sme ešte chvíľu času, takže sme si pekné mesto stačili v pokoji prehliadnuť a v internetovej kaviarni zistiť, že lietadlá lietajú! Potom sme si zbalili veci a odišli do Arequipy.

V Arequipe sme mali chvíľu čas. Odišli sme teda taxíkom do centra mesta, kde sme sa krátko prešli. Pekné mesto, z veľkej časti vytvorené zo sopečného kameňa, ktorého názov som nedokázala z angličtiny preložiť a tak som ho zabudla. Všade palmy, pekná katedrála. Pozreli sme sa do jedného vcelku pekného kostola a chceli sme ešte navštíviť kláštor St.Catalina, ktorý bol v sprievodcovi pomerne vychvaľovaný. Bohužiaľ bol zatvorený, ale aj tak by sme na jeho prehliadku nemali dostatok času ani peňazí. Vstupné stojí 30 solov na osobu. Väčšinu času sme tak strávili v obchode so suvenírmi a kaviarni. Keď sa čas nachýlil, vrátili sme sa na nádražie, odkiaľ sme sa so spoločnosťou Flores presunuli nočným prejazdom do Pisca.

Text/foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: Zuzana Megerssová