Peru - môj splnený sen XIII.
Najprv sme si kúpili lístky do Arequipy v spoločnosti Julsa za 15 solov a následne sa nechali odviezť k hostelu. Tam však náš nadháňač zistil, že je plno a odviedol nás inam, kde to na nás skúšal s dvadsiatimi solmi na noc. Keď sme ale túto cenu rezolútne a tvrdošijne odmietali, ponúkol nám štvorlôžkovú izbu za pôvodne sľubovanú cenu.
Ako náhle sme zariadili ubytovanie, vyrazili sme k jazeru. Bolo to celkom neďaleko od nášho hostela, asi preto, že Puno celkovo nie je nijak zvlášť veľké mesto. Obišli sme zátoku, v ktorej kotvili detské lodičky v tvare labutí a ďalších zvierat a smerovali na mólo, pri ktorom kotvili lode ozajstné. Keď sme sa priblížili, okamžite nás obklopil kŕdeľ nadháňačov, tentokrát nie na ubytovanie, ale na výlety loďou. Tu sa nás po prvýkrát dotkla tá príšerná komercia, ktorá nás potom obklopovala po celú dobu nášho pobytu pri jazere. Zohnali sme lístky na ostrovy Uros za 10 solov na osobu. K tomu sme každý museli doplatiť 5 solov za vstup na tieto ostrovy.
Odplávali sme za nedlhú dobu a päťkilometrová trasa nám trvala asi pol hodiny. Už keď sme preplávali medzi ostrovy z trstiny, číhala odvšadiaľ samá komercia, komercia a zase komercia. Nie, že by ostrovy neboli pekné, to áno, dokonca veľmi pekné. Za ich výstavbou aj údržbou stojí iste veľká kopa práce. Všetko bolo ale akosi prispôsobené turistom a bolo to jasne vidieť.
Ako náhle sme dorazili k jednému z ostrovov a vystúpili, pribehol k nám pán, ktorý sa neskôr predstavil ako prezident tohto ostrova. Keď sme sa ho opýtali, či môžeme vyliezť na trstinovú vyhliadkovú vežu, odpovedal, že najprv si vypočujeme prednášku a až potom budeme mať „free time“, kedy budeme na vežu môcť. Sadli sme si teda na trstinovú lavičku a počúvali podrobnú prednášku v angličtine, zoznamujúcu nás s pôvodom a životom ľudí na rákosových ostrovoch. Dozvedeli sme sa napríklad, ako sa ostrovy stavajú, ako sa musí pravidelne trstina doplňovať, že miestni ľudia žijú hlavne bartrovým obchodom, teda výmenou tovaru so suchozemskými obyvateľmi (až na poslednom mieste zmienil prezident turistický ruch…) a podobne. Ťažko povedať, čomu veriť.
Po skončení prednášky sme boli vyzvaní k prehliadke ostrovov a nákupu v stánkoch, kde ale predávali samé gýče. Nakoniec sme dostali ochutnať trstinu (je sa jej biela časť), ktorá chutí celkom nijako a boli odvelení na trstinový katamarán, čo sme ale museli oceniť ďalšími ôsmimi solmi. Na lodi sme preplávali z jedného ostrova na druhý. Milan si pri tom vyskúšal celkom náročné pádlovanie. Na druhom ostrove sme si to namierili k múzeu vypchatých vtákov, do ktorého sme sa ale nakoniec ani nesnažili vliezť, pretože malo niečo cez meter v priemere a dedo za to chcel zaplatiť. Potom už sme nevedeli, čo robiť ďalej, tak sme kúpili predražené pivo, sadli si na trstinovú plošinku a tam vydržali až do odjazdu lode. Som rada, že som ostrovy videla, ale vracať by som sa tam už nemusela.
Keď sme priplávali späť do Puna, ponáhľali sme sa do hostelu, pretože sme boli vďaka nie príliš vydarenej noci príšerne unavení a chceli sme spať. Po osviežujúcom spánku sme sa vydali opäť na nábrežie, zariadiť lístky na zajtra, kedy sme plánovali výlet na ostrov Taquille. Ráno sa k nám mali opäť pre tento deň pripojiť Pepa s Markétou. Z nábrežia sme to nasmerovali na miestne pamiatky. V Pune ich veľa nie je, len nejaká katedrála na Plaza de armas a víťazný oblúk venovaný hrdinom boja za nezávislosť.
Navštívili sme tiež múzeum koky a kostýmov. To bolo veľmi príjemné. Vzhliadli sme najprv pripravený dokumentárny film o oblastných tancoch v kostýmoch, na čo sme si mohli niektoré kostýmy vyskúšať. Dievčatá (ja a Zuzka) dostali indiánsky oblek aj s dlhými vrkočmi. Chlapci to mali o dosť pestrejšie. Ich kostýmy predstavovali nejakých diablov či čo a boli tak bohato robené, že nebolo vôbec poznať, kto sa za maskou skrýva. V časti venovanej koke sme si mohli prečítať mnoho informácií o tejto rastline a jej pôsobení na ľudský organizmus. Dozvedeli sme sa, že koka má 14 alkaloidov, z ktorých len jeden je kokaín. Podľa informácií z múzea má koka veľmi priaznivé účinky na nervový systém, srdce, trávenie, žalúdok, svaly, dýchanie aj sexuálny život, proste na všetko.
Na záver dňa sme si v reštaurácii dali luxusného pstruha!
Text/foto: Kristýna Bartůňková
Preklad: Zuzana Megerssová
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Peru - môj splnený sen VII.
Peru: Chachapoyas, Nuevo Tingo a Kuélap
Peru - môj splnený sen XVI.
Peru - môj splnený sen XV.
Peru - môj splnený sen XIV.
Peru - môj splnený sen XII.
Peru - môj splnený sen XI.
Peru - môj splnený sen IX.
Peru - môj splnený sen VIII.
Cestovateľské kino: Peru
Súvisiaca fotogaléria
Peru
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.