Peru: Leymebamba a Cajamarca
Pred Cajamarcou nás čaká ešte jedna zastávka, ktorá však nie je úplne dobrovoľná. Cestou sa totiž dostávame do Leymebamby a zisťujeme, že sa tam kúsok za mestom nachádza múzeum s múmiami, ktoré by bolo škoda nenavštíviť. A keďže máme dosť času, zaplatíme vstupné a ideme sa na tie múmie pozrieť zblízka.
Múzeum bolo otvorené v roku 2000 a nachádza sa v ňom vyše 200 múmií, ktoré boli objavené pri jazere Laguna de los Cóndores v roku 1996. Po zverejnení tejto informácie začalo k lagúne jazdiť mnoho ľudí, ktorí ostatky ničili, takže bolo potreba jednať rýchlo. Múmie aj so všetkými artefaktmi boli prevezené práve do Leymebamby.
Po návšteve múzea skúšame stopovať do Cajamarcy. Je to necelých 300 kilometrov, tak si myslíme, že to nemôže byť až taký problém. Bohužiaľ je. Vraciame sa teda späť do centra Leymebamby, aby sme zistili, či tam ide aspoň nejaký autobus. Údajne ide len nočný autobus a ďalší by mal ísť až ráno o 8:30 hod. Miestny predajca nám chce predať lístok, ale povieme mu, že až ráno. Nechce sa nám platiť dopredu, keď nevieme, či naozaj pôjde. Zisťujeme, že miestni nie sú práve dvakrát priateľskí a ochotní už vôbec nie. V televízii dávajú futbal, a tak sa už nikomu nechce ani jedlo chystať a celkovo nám čokoľvek predať. Navyše posledný voľný hotel je zhodou okolností zároveň ten najdrahší. A tak si vravíme, že Leymebamba asi nebude naše najobľúbenejšie miesto. A že je to pravda, zistíme hneď ráno. Od ôsmej hodiny čakáme na autobus. V tom príde pán, ktorý nám chcel deň predtým predať lístok. „Kam chcete ísť?“ Pýta sa nás. „Do Cajamarcy predsa, autobus má ísť o pol deviatej.“ „Ale ten už dávno išiel! Dneska už nič nejde,“ odpovedá nám. Tak toto je už na nás priveľa. Informácie, ktoré by boli aspoň trochu presné, tu len tak ľahko nezískate.
Kúpime si teda lístok na nočný autobus, čo sme mali urobiť už včera. Do Cajamarcy sa dostávame skoro ráno a vydávame sa hľadať nejaký hotel. Sprcha, raňajky a spánok. Potom vyrážame preskúmať krásne, aj keď veľké a hlučné koloniálne mesto.
Jedinou inkskou stavbou, ktorá sa v meste dochovala, je El Cuarto del Rescate, kde väznili Atahualpa predtým, než ho popravili. K vstupnému dostávame lístok, ktorý platí aj do Iglesia de Belén, Museo Arqueológico, Museo Etnográfico y Museo Médico. Tak si prehliadneme všetky výstavy a budovy, ďalšie múmie a potom ďalej prechádzame mestom. Na hlavnom námestí Plaza de Armas sa nachádza Catedral de Cajamarca, ktorá sa stala katedrálou v roku 1682, a to na základe kráľovskej vyhlášky z roku 1665, ktorá nariadila zriadenie farnosti Španielom. Okrem katedrály nás na hlavnom námestí pobaví miestny strážnik, ktorý obieha námestie a píšťalkou píska na ľudí, ktorí si chcú odpočinúť alebo posedieť na trávniku. Ten je totiž udržiavaný, a preto je zakázané na neho vôbec vstúpiť, nie to ešte na ňom chvíľku odpočívať! Kostol Iglesia San Francisco bol postavený čiastočne aj z kameňov hory Cerro Santa Apolonia v roku 1699 a v roku 1952 sa pod hlavným oltárom našli katakomby, v ktorých ležali ostatky mnohých členov františkánskeho rádu a príslušníkov domorodej šľachty. Cerro Santa Apolonia, kedysi nazývaná kečuánsky „Rumi Tiana“ (kamenné kreslo), je strategickým miestom, odkiaľ je možné vidieť celé mesto. Na vrchole hory sú okrem dvoch kamenných kresiel aj záhrady s predkolumbovskými rytinami. Odtiaľto je to taká príjemná bodka za prechádzkou koloniálnou Cajamarcou.
GPS: 7°09'30.9"S 78°31'03.4"W (Cajamarca)
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Peru: Chachapoyas, Nuevo Tingo a Kuélap
Peru: mesto večnej jari Trujillo a okolité archeologické náleziská
Peru: Cotahuasi – vraj najhlbší kaňon sveta
Peru - môj splnený sen I.
Peru - môj splnený sen II.
Peru - môj splnený sen III.
Peru - môj splnený sen IV.
Peru - môj splnený sen V.
Súvisiaca fotogaléria
Peru
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.