Nórsko: Severské metropoly IV – Oslo – polostrov Bygdøy

Autobus nás doviezol na polostrov Bygdøy, ktorý sa prezýva ostrov múzeí. Všetky tri múzea skutočne stoja za návštevu. Začíname v Múzeum vikingských lodí. Už samotná budova je zaujímavá, bola totiž naprojektovaná presne pre tri vikingské lode, ktoré sú tu vystavené. Tá najstaršia z nich pochádza už z roku 820. Lode boli vrátane vybavenia nájdené v oblastiach Gokstad a Oseberg a Tune. Vlastne nikdy nevyplávali na šíre more, ale boli určené na pohrebné účely. Vo vnútri boli nájdené kostrové pozostatky vysoko postavených ľudí, psov, koní alebo páva. Nechýbali ani časti nábytku, zvláštne podpery stanov, nádherné šperky, náradie, úžitkové nádoby, drevené sane, vozíky a mnoho ďalších predmetov. Pri mnohých z nich sa ani nepodarilo určiť ich účel.

Ďalší skvost nás čaká v Múzeu lodí Fram, kam musíme prejsť autobusom. Škuner Fram je pre Nórov asi tou úplne najslávnejšou loďou. Veď práve na nej podnikli výpravy do drsných vôd našej planéty významní bádatelia a cestovatelia Amundsen, Nansen a Sverdrup. Fram v preklade znamená vpred. Za prítomnosti kráľa Haakana bolo toto múzeum otvorené už v roku 1936. Po vytiahnutí z mora bola loď následne celá rekonštruovaná a de facto obstavaná múrmi múzea. V priebehu rokov došlo k ďalšiemu rozšíreniu expozície a v súčasnosti predstavuje veľmi podrobný pohľad na históriu polárnych objevov a nesmieme zabudnúť ani na flóru a faunu Antarktídy a Arktídy. Fram je široká 11 metrov a meria 39 metrov. Je výborné, že je dovolené vstúpiť na palubu a všetko si prehliadnuť pekne zblízka, prejsť kajuty, nahliadnuť do pokladov palubného lekára, vystúpiť na kapitánsky mostík, zatočiť kormidlom...

Konštrukcia lode bola podmienená požiadavku pohybu lode v extrémnych polárnych podmienkach. Pôvodne bola postavená na objednávku Fridtjofa Nansena, ktorý sa snažil dokázať, že morský prúd zanesie Fram od brehov severnej Sibíri cez severný pól k južnému Grónsku. Nansenove teórie sa potvrdili, loď zamrzla v masách pohybujúceho sa ľadu a od severoázijských brehov bola nesená na sever k pólu. Nansen loď po určitej dobe opustil a vydal sa k severnému pólu peši, ale aj tak bola plavba lode úspešná a v septembri 1896 sa s veľkou pompou vrátila do Osla.

V roku 1898 sa loď vydáva na ďalšiu výpravu, ktorej velí Otto Sverdrup. Cieľom je preskúmanie severozápadného pobrežia Grónska a oboplávanie celého ostrova. Celý zámer sa síce nevydaril, avšak po 4 rokoch priviezla loď významnú zbierku fosílií, rastlín a minerálov z arktických oblastí.

Hneď dva roky na to využil loď na svojej ceste do Antarktídy Roald Amundsen. Doplával až k zátoke Rossovho mora – úplne najjužnejšie zo všetkých lodí. 

Ďalším lákadlom tohoto múzea je loď Gjøa, pre ktorú bola vystavaná ďalšia budova. Následne došlo k prepojeniu oboch častí podzemným tunelom. Na lodi Gjøa prekonal Amundsen ako úplne prvý človek takzvaný Severozápadný prejazd nad severným pobrežím Kanady. Niekoľko storočí pred ním sa o to neúspešne pokúšali Angličania, bohužiaľ s tragickými následkami. Niekoľko zím strávených v zamrznutom mori venoval Amundsen štúdiu života Eskimákov, kedy dôkladne skúmal ich schopnosti prežívať v tak mrazivom prostredí. Veľmi si prial, aby títo skvelí ľudia neboli nikdy ovplyvnení našou civilizáciou. V etnografickom múzeu v Osle si môžete prehliadnuť jeho rozsiahlu zbierku z pobytu medzi Eskimákmi. Po troch rokoch konečne preplával Amundsen medzi ostrovmi na severe Kanady, opustil zamrznutú loď a na lyžiach sa vydal do Eagle City oznámiť svetu, že Severozápadný prejazd bol prekonaný.

Nemenej zaujímavé je aj múzeum venované plti Kon-Tiki, na ktorej v roku 1947 významný nórsky bádateľ, spisovateľ a cestovateľ Thor Heyerdahl preplával Tichý oceán od juhoamerického pobrežia až do Polynézie. Prehliadnuť si môžete aj papyrusovú loď RA II, s pomocou ktorej preplával Atlantik.

Určite by sa tu dalo stráviť mnoho času, ale ten my bohužiaľ nemáme. Zhruba po 3 hodinách musíme polostrov Bygdøy opustiť, aby sme zvládli ešte prehliadku mesta.

Do samotného Osla zavítame už budúcu sobotu.

GPS: 59°54'19.8"N 10°41'12.1"E

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková