Mjanmarsko: Krajina mnohých tvárí I – Mandalay za starých čias

Let z thajského vnútroštátneho letiska v Bangkoku do Mandalay trvá 60 minút. Letenku je praktické zakúpiť už z domova. Rovnako odporúčame vybaviť aj e-vízum, ktoré stojí 50 dolárov na 28 dní pobytu v Barme (pozn. red. – Barma je bývalý názov pre Mjanmarsko). Na mandalayskom letisku si vymeňte eurá alebo doláre za miestnu menu, kyaty. Nie je od veci ponechať si štvrtinu peňazí v dolároch alebo v eurách, pretože ubytovanie a dopravu sa dá platiť aj cudzou menou. Dôležité je, aby ste si sem priviezli nové, nezničené a neohnuté bankovky. Ešte rýchlo stihnúť autobus do mesta, ktorý je od spoločnosti AirAsia v cene letenky. Letisko je od Mandalay vzdialené 45 km.

Príjazd do vyprahnutej Mandalay, ktorá je plná prachu od všadeprítomných áut, motoriek a mopedov, je náročný. Ale centrum mesta sa začína obliekať do svojho pekného architektonického kabátu a zo špinavej a surovej Mandalay sa odkrýva krása posledného kráľovského hlavného mesta Myanmaru. Takzvané zlaté mesto založil v roku 1857 kráľ Mindon Min, predposledný vládca dynastie Konbaung, ktorý si tu nechal postaviť honosnú rezidenciu. Mandalay bola hlavným mestom celých 25 rokov. Potom začínala sláva upadať. V roku 1885 obsadili Mandalay Briti. Počas 2. svetovej vojny ovládali mesto Japonci a teraz je v moci vojenskej junty – tak ako celá krajina.

Ubytovávame sa v Nylon hoteli za 20 dolárov pre dve osoby (na noc), izba je čistá, ale bez okna. Vydávame sa do centra. Všade sa stavia, pri domoch stoja bambusové lešenia a hromady rozpáleného piesku. Mandalay sa veľmi rýchlo rozvíja. Hlavným dôvodom sú od 90. rokov otvorené hranice s Čínou. Vyše 120 000 ľudí bolo nútených pracovať napríklad na ceste z Yangonu do Mandalay, stavať mosty a železnice. Vývoj infraštruktúry si vyžiadal stovky obetí. Ľudia umierali na choroby, vyčerpanie a pracovné úrazy.

Zakupujeme si vstupenku za 10 dolárov, s ktorou môžeme navštíviť nielen všetky pamiatky v Mandalay, ale tiež pamätihodnosti neďalekej Amarapury a Inwy. Hlavným cieľom turistov je kráľovský palác, ktorý sa skladá zo 130 budov. Hradby paláca sú dlhé 3,2 km a vysoké až 8 metrov. Turisti smú vchádzať do komplexu iba východnou stranou, ktorú strážia vojaci. Vychádzame na sprístupnenú (33 m vysokú) strážnu vežu, z ktorej sa nám naskytol úchvatný výhľad na komplex a ceremóniu s farebným sprievodom s budhistickým podtextom.

Vydávame sa k ďalšej pamiatke – teakovému kláštoru. Drevený kláštor Shwenandaw Kyaung je prístupný iba bez topánok. Atmosféra je neuveriteľná. Bosými nohami chodíme po jemne vŕzgavej drevenej podlahe a pripadá nám to, ako by sme sa vrátili do starých časov rozkvetu mesta. Shwenandawu sa nazýva tiež „kláštor zlatého paláca“ a kedysi to bolo hlavné sídlo kráľa Mindona.

Palác Kuthodaw Paya alebo tiež „najväčšia kniha na svete“ je od kláštora vzdialený čo by kameňom dohodil. Každá mramorová doska predstavuje jednu stránku – spolu ich tu je v bielych stúpách umiestnených 729. Snehovo biele domčeky chránia stránky pred horúcimi slnečnými lúčmi aj silnými monzúnmi.

Mandalay Hill je ako stvorený pre pozorovanie východu a západu slnka. Mandalayský kopec je vysoký 236 metrov. Hore nás víta budhistická atmosféra s panoramatickým výhľadom na mesto, breh rieky Iravádí a Šanské hory. Slnko sa pomaly vytráca za vrcholky a mňa napadá, aký krásny bol prvý deň v Mjanmarsku.

GPS: (letisko) 21°56'25.8"N 96°05'22.7"E

Text a foto: Šárka Vacková

Preklad: O. Maňáková