Maďarsko: Putovanie III. - staré miesta, nové zážitky

Pre dnešného návštevníka práve rad miest poskytuje nesmierne potešenie a nespočetne zážitkov, ak sa v nich dostaneme do centra cez rozrastajúce sa predmestia, zamorené podobne ako u nás skladiskami, supermarketmi, predajňami áut a podobnými vymoženosťami 21. storočia. Väčšina historických centier tvorí perly ukryté v tejto nie príliš vábnej škrupine.

Vybudovanie diaľnice do Budapešti, na ktorú sa napojíme za Bratislavou po prechode hraníc (kde už nie sú ani pasové kontroly, ani colníci), trochu odsunulo z našej priamej dostupnosti mesto Györ, cez ktoré sa jazdilo predtým. Kedysi sa volalo Ráb a bolo významné stredisko kraja už od doby Panónie. Ak sem odbočíme dnes, musíme sa vydať vilovými štvrťami a bežnou modernou zástavbou, kým sa dostaneme na Káptalan, kde nájdeme biskupský palác s obytnou vežou z 13. storočia a poblíž ulice s meštianskymi domami a palácami. Za prehliadku stoja aj chránené barokové stavby na Széchenyi tér. Historickú atmosféru Györu si však treba doslova „vyhľadať“.

Ak sa neponáhľame priamo do Budapešti alebo naopak, prípadne sa vraciame od Balatonu, možno zaujímavejšie bude pre nás dvojica miest v západnej časti krajiny, a to Sopron a Szombathely. Sopron (možná nás tam bude GPS od hraníc navigovať čiastočne cez Rakúsko), leží v akomsi výbežku Maďarska, takže pre mnohých návštevníkov znamená „zachádzku“. To áno. Avšak kto sa na ňu odhodlá, bude bohato odmenený. V starej časti sa totiž dostane na niekoľko ulíc a námestí, kde sa ako keby zastavil čas ešte niekedy v 17. storočí. Nájdeme tu – dom vedľa domu – skutočné skvosty starej architektúry úplne nedotknuté nasledujúcimi stáročiami. Ak sem prídeme navečer a nechodí tu veľa ľudí, takmer čakáme, kedy stretneme dámy v šatoch, splývajúcich až na zem, a pánov s kordom pri boku. Pod týmto dojmom si možno zájdeme do neďalekého Sárváru pozrieť si hradný zámok Nádasdy, prípadne tunajšie arborétum, tu sa neoplatí ponáhľať sa. Szombathely vyrástlo na mieste niekdajšieho rímskeho mesta Samaria, založenom v r. 43 pr. Kr., a prvá časť jeho názvu znamená sobotu – szombat, teda deň, kedy sa tu konali trhy. Kto má rád vykopávky, nájde tu pozostatky staré 2 000 rokov, ostatných upúta Templom tér a okolie, o neďalekých kúpeľoch Bükfürdö ešte bude reč neskôr.

Ďalšiu dvojicu miest, ktoré stoja za zastávku, tvorí malý Veszprém a oveľa väčší Székesfehérvár. Obe môžeme spojiť cestou na Balaton. Veszprém leží uprostred pohoria Bakony („ny“ sa číta „ň“) a je veľmi starý. Nás v ňom asi zaujme hrad, vybudovaný kráľom Štefanom I. Jeho prehliadka nám však mnoho hodín nezaberie. Zato na Székesfehérvár (kedysi slovanský názov Stoličný Belohrad) si vyhradíme času viac. Mesto, založené Arpádom už v r. 972 sa neskôr stalo biskupským sídlom a jedným z najbohatších miest v krajine. Dodnes je to na ňom vidieť. Nielen biskupský palác, no aj rad chrámov, meštianskych domov a iných stavieb svedčia o tom, že toto mesto zohrávalo v maďarských dejinách významnú rolu. Ak je dobré počasie a neponáhľame sa, môžeme sa vykúpať v neďalekom jazere Velence.

V západnej časti krajiny nájdeme zaujímavých miest viac, no v prípade, že si to z Budapešti namierime severovýchodným smerom, čaká nás Miskolc. Dnes tam vedie z Újpešti veľmi rýchla diaľnica, takže to nie je žiadny problém. Tretie najväčšie mesto v krajine si zaslúži, aby sme sa neponáhľali. Tu by sme si mali prezrieť stredoveký hrad Diósgyör a gotický kostol na Avase. No pretože nie sme iba zberatelia historických pamätihodností, zájdeme v každom prípade aj do termálnych prameňov Miskolctapolca – čo je bez nadsadenia niečo skutočne nezabudnuteľné. Preplávame tam teplou vodou medzi skaliskami a jaskyňami aj s pohľadom na oblohu a cítime sa ako v rozprávkovom svete alebo vo filme.

Cestou do Miskolca však odbočíme aspoň na pol dňa do Egeru. Aj ten, kto nerád lezie hore, si nenechá ujsť výstup na rozľahlý hrad, preslávený udalosťou, kedy egerské ženy zhadzovaním najrôznejších predmetov a vylievaním rôznych (a vieme si predstaviť akých) tekutín kedysi zahnali Turkov, proti ktorým však bojovali aj s mečom v ruke. Dnes je najmä pešia zóna v Egeri pokojné, pohodové miesto na prechádzku a posedenie pri dobrom jedle. Celoročne tu sú tiež otvorené tri zo šiestich bazénov s termálnou vodou v mestskom parku.

Z Miskolca môžeme pokračovať ďalej na východ – do strediska vinárskej oblasti Tokaj. To však by mal určite podniknúť len oddaný ctiteľ vína. Tokaj je pomerne neveľké mestečko, veľmi úhľadné, dnes však značne komercionalizované na predaj vína (maďarsky „bór“) najmä rakúskym turistom, pričom, ako to býva, laik nakúpi nielen kvalitné niekoľkoputňové tokajské, ale aj predražený furmint v litrových plastikových fľašiach. Viecha vedľa viechy, no v skutočnosti to sú len predajne pre autobusové zájazdy, vodiči ktorých majú províziu od toho, pred ktorou „pivnicou“ zastavia.

Na jednu cestu do Maďarska, teda na jeden „predĺžený víkend“, je toho aj bez Budapešti viac ako dosť. Dokonca by sme povedali, že Miskolc a Eger by si zaslúžili samostatnú výpravu, ak si chceme naplno vychutnať kúpele v Miskolctapolci. Tie samy o sebe so svojím neopakovateľným čarom vydajú na celodenný pobyt.

Ešte nám toho hodne ostáva, no nik nás nesúri s bičom a s vlastným autom sme svojím pánom. Chceme od návštevy viac ako iba sledovať, ako nám pribúdajú kilometre na tachometri, a dojmy z jednotlivých miest by sa nám ľahko zliali do akejsi nerozlíšiteľnej zmesi spomienok. Takže o juhovýchodnej časti tejto krajiny zasa nabudúce, teraz už len malú poznámku ku stravovaniu. Všade sa najete veľmi dobre a pomerne lacno aj v „nezavedených“ reštauráciách, dokonca aj v malých bufetoch. Tie neposkytujú veľké pohodlie, ani neoslnia svojím zariadením, no na kvalitu jedla to (na rozdiel napríklad od tuzemských reštaurácií) nemá zvyčajne žiadny vplyv, často naopak. V žiadnom prípade by ste si však nemali nechať ujsť aspoň jednu „halászcsardu“ ľubovolnej cenovej skupiny. Slovo „hal“ znamená ryba a nejesť v Maďarsku halászlé – typickú rybaciu polievku – je možno hriech, možno zločin, no v každom prípade veľká škoda. Možno si však halászlé nechať až na Szeged, kde sa údajne zrodila.

Text: J. Chaloupka

Preklad: O. Kubáčková

Foto: Wikimedia Commons, Civertan, Vadaro, uzo 19, č.2, Pan Peter12, Egresij, Dávid Nagy, Attila Král, Wiki05, Alensha, Heretiq, Kressi, Rkolarsky