Lichtenštajnsko - nielen daňový raj I.

Lichtenštajnské kniežactvo je štát strednej Európy s rozlohou 160 km², ležiaci medzi Rakúskom a Švajčiarskom.

Hlavným mestom je Vaduz. Kniežactvo obýva 34,761 osôb ( 2009). Hustota obyvateľstva dosahuje 201 osôb/km². Najvyšším bodom je vrch Grauspitz (2599 m. n. m.). Úradným jazykom mini štátu je nemčina. Najrozšírenejším náboženstvom je katolicizmus. Administratívno-správne členenie delí kniežactvo na 2 krajiny a 11 obcí. Menová jednotka: švajčiarsky frank. Národný sviatok: Narodenie kniežaťa – 14. februára (1945).

Príroda

Lichtenštajnsko je horský štát. Pohoria, ktoré zaujímajú tri štvrtiny územia štátu, sú predstavené výbežkami pohoria Rätikon, ktoré geologicky patrí pod Alpy. Sú zložené z dolomitov, vápencov, slieňov a sú veľmi členité. Hlavný hrebeň pohoria je dlhý 40 km a prakticky kopíruje štátnu hranicu Rakúska a Švajčiarska. Na hranici so Švajčiarskom sa nachádza najvyšší bod vrch (2599 m. n. m.) a Mount Falknis (2560 m. n. m.). Na hranici s Rakúskom sú vrchy Naafkopf  (2571 m. n. m.), Augsternberg (2359 m. n. m.), Ochsenkopf  (2286 m. n. m.), Galinakopf (2198 m. n. m.), Garsellikopf (2105 m. n. m.), Drei Schwestern  (2052 m. n. m.). Východné hrebene, ktoré sú nižšie, na severe sa striedajú s pahorkovitými predhoriami.

Skoro štvrtinu územia štátu tvorí dolina Horného Rýnu vytvárajúce západnú hranicu so Švajčiarskom. Šírka jeho toku v Lichtenštajnsku je okolo 50 m. Rýn má prísun vody z ľadovcov (zvýšenie vodného stavu v júni a júli) a rýchly tok. Na niektorých miestach je riečisko ohradené hrádzami pre ochranu údolia pred povodňami, pozdĺž veľkej časti riečiska vedie odvodňovací kanál.

Podnebie v údolí Rýnu je mierne, pretože zo všetkých strán pred studenými vetrami je chránené vrchmi. Priemerná ročná teplota je 9,5° С, priemerná teplota v januári činí 0°С, v júni +18° С. Vo výnimočných prípadoch v zime teplota padá na –20° С a v lete sa zvyšuje až na +30° С. Podnebie v horách je drsnejšie. Priemerná teplota v januári je tam –6 až –10° С, v júni  potom +12 až 14° С. V zime je na horách dlho sneh.

Kedysi močaristé údolie Rýnu je v súčasnej dobe takmer celé osušené a používa sa ako poľnohospodárska plocha takmer do 800 m. n. m. Od 800 do 1800 m. n. m. sú lesy. Dolné pásmo je predstavené listnatými lesmi z dubu, buku, javoru, lipy, jaseňa, brestu, v hornom pásme rastú ihličnaté lesy, hlavne smreky. Lesné pásmo striedajú malebné alpské lúky.

Ešte nedávno v horských lesoch Lichtenštajnska bolo mnoho vzácnych priemyselných druhov živočíchov, ktoré vo veľkej miere boli v povojnovom období vyhubené poľovníkmi. V súčasnej dobe sa v horách vyskytujú kamzíky, srny, lesné jelene, kozy, medvedíky čistotné, v rovinách – zajace, líšky, pri vodojemoch -  vydry.  Vtáctvo zastupujú jastraby, jarabice, prepelice, žeriavy, sluky, volavky, sojky, orly a iné. Vo vodojemoch sa chovajú napríklad pstruhy, lipne a kapre.

Text: Maxim Kucer

Foto: samous, Liechtenstein Touris…, javier herranz, javier herranz, ronan robert.