Kuba, Havana – prílet a prvé skúsenosti

Okolo tretej odpoludnia sme ale konečne prechádzali horúcim letiskom v ústrety všetkým kontrolám. Ani pri jednej z troch kontrol sme prekvapivo nestrávili viac ako 5 minút. Pri prvej kontrole bolo treba pas, vízum a poznať číslo letu, pokiaľ nie ste príbuzní, tak je nutné pristupovať jednotlivo. Chvíľu sa dívate do kamery, dostanete dve razítka a potom prechádzate ku kontrole kabínovej batožiny. Potom sa už ide k výdaju hlavnej batožiny a tu nastane problém. Niekoľko doručených tašiek nemá majiteľa, iné naopak nedorazili vôbec. A to sa stalo bohužiaľ aj nám. Keď sa takto pošťastí, treba všetko nahlásiť v okienku „lost&found“ naproti výdaju, avšak tam už čakajte klasické kubánske úradnícke služby. Najskôr si dobrú chvíľu počkáte, než vôbec niekto dorazí, aj keď je okolo plno ďalších úradníkov. Potom začne dlhé spisovanie s každým nešťastným pasažierom. Pokiaľ máte šťastie, tak podľa letenky zistia, kde sa vaša batožina nachádza a potom sa už treba len modliť, aby bola doručená v dohľadnej dobe. Tú našu doručili v priebehu druhej noci, ale to skutočne považujem za veľké šťastie.

Pri východe z letiska sme boli obklopení davom Kubáncov, ktorí by nás radi odviezli či ubytovali. S jedným miestnym taxikárom sme sa dohodli, že za 30 CUC (konvertibilné pesos) nás zvezie najskôr k zmenárni (používajte výhradne tie s označením Cadeca a vymieňajte eurá, ktoré sú na rozdiel od dolárov bez poplatku) a potom k nášmu ubytovaniu. My sme bývali u pani Heleny, Češky, ktorá žije na Kube už mnoho rokov. Jedná sa o veľmi príjemnú pani, ktorá nám pri našej ceste po ostrove veľmi pomohla a dala mnoho cenných rád.

Následujúci deň sme okamžite vyrazili do centra. Podľa rady od pani Heleny sme si zaplatili vyhliadkový autobus za 10 CUC (cca 200 Kč), ktorý následne môžete využívať celý deň. Náš okruh začínal pri jednom z najväčších cintorínov na svete – Cementerio de Cristóbal Colón. Turisti tu musia zaplatiť vstupné 2 CUC, ale jedná sa skutočne o krásne miesto. Hlavná brána aj niektoré hrobky sú naozaj veľkolepé. Potom sme pokračovali na obrovské námestie Plaza de la Revolución. Toto námestie nás svojim komunistickým vzhľadom trochu desilo a rozhodne sa ho nedá označiť za architektonický skvost. V minulosti sa tu konalo mnoho politických zhromaždení Fidela Castra a ďalších význačných osobností. Námestiu dominuje 109 metrov vysoký mramorový pomník národného kubánskeho hrdinu José Mártího. Na budovách ministerstva vnútra a komunikácií zas vidieť dve význačné tváre kubánskej revolúcie – Che Guevara a Camilo Cienfuegos.

Pokračovali sme ďalej do centra Havany a stále viac nás ochromovalo okolité ovzdušie. Z výfukov nádherných amerických áut a nákladných vozidiel sa valil čierny dym, ktorý mal veľký vplyv na spomienky na toto mesto. Okrem sťaženého dýchania bol každý zo smogu okamžite špinavý. Alergici by sa mali Havane vyhnúť veľkým oblúkom, je to bohužiaľ naozaj extrém. Minuli sme panelový hotel Habana Libre, ktorý svojim vzhľadom nie je pre Európana nijak atraktívny, ale historicky môže zaujať. Kubánci však z nejakého dôvodu obdivujú všetky luxusnejšie hotely a radi ich turistom predvádzajú (čo sme videli aj počas našich ďalších dní). Potom sme sa konečne dostali do hlbšieho centra, kde sme vystúpili pri bývalej budove vlády – Capitolio de la Habana, ktorá teraz slúži ako Akadémia vied. Budova sa veľmi podobá slávnemu Kapitolu vo Washingtone a je zaradená do zoznamu UNESCO.

Už budúcu sobotu sa môžete tešiť na ďalší článok z Havany.

GPS: 23°08'03.2"N 82°21'32.1"W

Text a foto: Veronika Schubertová

Preklad: O. Maňáková