Králický Snežník - cestou za jeho krásami

Prečo práve sem?

Králický Snežník je so svojimi 1423,7 m n. m. najvyšším vrcholom rovnomenného pohoria a od roku 1990 je chránený ako NPR. Nachádza sa na česko-poľskej hranici, čiastočne v Pardubickom a čiastočne v Olomouckom kraji. Ide pritom o samostatné pohorie, dokonca tretie najvyššie v Českej vysočine. Na návštevu Králického Sněžníka láka možnosť na vlastné oči uzrieť oblasť s unikátnou polohou v rámci celej Európy. Pohorie je totiž hlavným európsky rozvodím, z ktorého vody odtekajú do troch rôznych úmorí – Baltského, Severného a Čierneho mora. V južnej časti masívu Králického Sněžníka pramení najväčšia moravská rieka – Morava. Vrcholové partie horstva zasahujú nad hornú hranicu lesa, čo umožňuje nielen výskyt vzácnej subalpínskej vegetácie, ale tiež neopakovateľné rozhľady do krajiny.

Kade hore

Na vrchol Králického Snežníku je dobré vyraziť skoro ráno zo Starého Mesta pod Snežníkom. Po modrej turistickej značke dôjdeme do obce Stříbrnice, centra zimných športov a východiska turistických a cyklistických trás. Nasledujúci výstup podľa torza krížovej cesty k opravenej lesnej kaplnke Panny Márie nás zaručene zahreje. Po osviežení z miestneho prameňa môžeme pokračovať po červenej značke k Adélinému prameňu, odkiaľ nás čaká výstup približne 444 výškových metrov a hneď potom sa napojíme aj na náučný chodník vedúci až na vrchol. Na malebnom sedle pod Stříbrnickou (1250 m n. m.) prekročíme tzv. trojmedzie – hranicu Olomouckého a Pardubického kraja a Dolnosliezskeho vojvodstva.

S pribúdajúcimi výškovými metrami sa musíme obrniť trpezlivosťou, lebo okrem potu v tvári pribúda aj turistov. Tí však v jednom okamžiku miznú kdesi pri populárnej soške sloníčaťa, asi 20 metrov vpravo od turistickej cesty, ktorá tu, v nadmorskej výške 1375 m, tesne míňa základy bývalej Lichtnsteinovej chaty (stála tu v rokoch 1912 – 1971). Na chvíľu si môžeme vychutnať postup kamenitou cestičkou bez davov, dokiaľ nedorazíme k malému potôčiku označenému ceduľou s nápisom „Prameň Moravy“ (1390 m n. m.), ktorý sa teší obdivu hojného počtu turistov. Za krásneho počasia nás odtiaľ čakajú pekné výhľady do údolia Moravy, ktoré dokonca čiastočne premodeloval pleistocénny karový ľadovec. Po krátkom záverečnom stúpaní zbadáme na rozľahlej vrcholovej plošine ruiny pôvodnej rozhľadne, ktorá tu stála v rokoch 1899 – 1973. Neďaleko sa týči trojmedzný kameň pripomínajúci hranice Českého kráľovstva, Moravského markrabstva a Kladského grófstva. Rozvlnené more inverznej oblačnosti s výhľadom na neďaleké vrcholky Orlických a Rychlebských hôr či Hrubého Jeseníku len vyzdvihuje prírodné krásy celého masívu Králického Snežníka...

Česko-poľským hrebeňom

Po vrcholovom olovrante sa vydáme na síce ľahšiu, ale omnoho dlhšiu časť túry. Prejdeme po zelenej turistickej značke okolo poľskej chaty Schornisko na Sniezniku na hraničnú hrebeňovku cez Malý Snežník (1338 m n. m.), Gaworek/Hraničné skaly (1319 m n. m.), Puchacz/Hleďsebe (1190 m n. m.) až na rozhľadňu na Trojmorskiem Wierchu/Klepáči (1144 m n. m.). Cestička vedúca po hrebeni je omnoho menej frekventovaná než výstupová trasa na Králický Snežník, a tak si tu môžeme konečne vychutnať ticho hôr. V jesennom odpoludní sa slnko rýchlo skláňa k obzoru, čo vytvára jedinečné podmienky pre fotografovanie celého masívu Králického Snežníku. Pokiaľ náš fotoaparát ešte nie je úplne unavený (nie viac než my), nechajme ním zachytiť dlhý tieň takmer 30 metrov vysokej drevené rozhľadne na Klepáči s hrebeňovou čistinkou, ktorou sme práve prešli.

Záverečný zostup

Teraz už len zostáva dokončiť necelých 10 km po červenej turistickej značke cez vrch Roudný (667 m n. m.) na vlak do Prostrednej Lipky a nechať si vetrom prichádzajúcim so západom slnka rozptýliť spomienky na dnešný jedinečný deň. A že za to táto približne 30 km túra stála – pokojnou chôdzou sa ju dá aj s prestávkami prejsť za príjemných 7 hodín!

Ďalšie foto z Králického Snežníku si môžete prehliadnuť TU.

Text/foto: Blanka Pechačová