Konstanz a Husov dom

Nájsť Husov dom v meste, ktorého počet obyvateľov je asi 80 000 (so satelitmi aj na švajčiarskej strane aglomerácia mesta má okolo 120 000 obyvateľov) je jednoduchšie pre toho, kto prichádza zo švajčiarskej strany. Na predmestí Kostnice totiž prebieha štátna hranica a na „švajčiarskej“ strane Rýna, resp. Bodamského jazera sa nachádza aj stará časť (Altstadt) mesta Konstanz s väčšinou historických pamiatok. Potom sa stačí zorientovať sa podľa najbližšej historickej mestskej brány (Schnetztor) a pri nej odbočiť na parkovisko pri obchodnom dome Karstadt na Augustiner Platz (mimochodom, podzemné parkovisko stojí za pozornosť aj z projekčného hľadiska, aspoň u nás som podobné ešte nevidel).

Ak vás nezláka ponuka obchodného domu, odporúčam cez parčík a nádvorie prejsť k výstavnej bohato zdobenej budove novej radnice. Či idete správne, vám napovie strom s dvojitým vzájomne prepleteným kmeňom, pri ktorom sa zvyčajne fotografuje nejaký novomanželský pár. Keď sa dostanete na jednu z rušných historických ulíc môžete sa vydať z mierneho kopca na historický rínok (Markstätte) a ďalej k železničnej stanici (aj na nej je vyznačená nemecká a švajčiarska časť) a k Bodamskému jazeru.

Okrem pohodového výhľadu na šíre vody jazera (Bodensee je tretie najväčšie jazero v Európe po Balatonu a Ženevskom jazere, jeho hĺbka dosahuje až 250 m, a tvorí hranicu medzi Nemeckom a Švajčiarskom, krátky úsek pobrežia na východe patrí aj Rakúsku) a biele plachty na obzore tam stoja za pozornosť hlavne dve pamätihodnosti. Mohutná budova s červenou strechou sa volá Konzilgebäude (skrátene Konzil) a ako názov napovedá, práve tu sa odohrávala časť cirkevného koncilu na počiatku 15. storočia – konkrétne nateraz jediná voľba pápeža v histórii na sever od Álp a na nemeckej pôde. Budova pôvodne slúžila ako prístavný sklad obilia a ďalšieho tovaru a trhovisko, dnes je v nej hotel a reštaurácia.

K najfotografovanejším novodobým pamiatkam patrí niekoľkometrová plastika Imperia, zobrazujúca ženu, ktorá v rukách drží dve malé postavy kráľa a pápeža. Jej autor sa údajne inšpiroval románom Honoré de Balzaca o vznešenej konkubíne, ktorého dej sa odohrával práve v Konstanzi. Názov románu som si nezapamätal, viem však o inom historickom románe, ktorého dej sa bezprostredne týka posledných týždňov života Majstra Jána z Husinca a ďalších historických súvislostí kostnického koncilu. Napísal ho MUDr. Antonín Polách, spisovateľ ozaj stredoeurópsky (rodák z Nového Jičína po štúdiu medicíny pracoval v Košiciach a Poprade a dnes žije v Rakúsku), a nazval ho „Medzi cisárom a pápežom“.

Po stopách Majstra Jána

Kým sa vrátime späť k bráne Schnetztor, pri ktorej sa nachádza Husov dom, ešte niekoľko slov o názve mesta. Najstaršia písomná zmienka o ňom pochádza z 5. storočia nášho letopočtu, vtedy sa osada volala Constantia na počesť rímskeho cisára Konstantina, ktorého vojská tu viedli boje s germánskym kmeňom Alemanov. Stredoveká nemčina tento názov neskôr skomolila, z čoho vzniklo slovanské Kostnice, možno aj práve preto, že – ako uvádza dobové svedectvo – po mučeníckej smrti nezhorené kosti českého kňaza rozbili palicami na prach a s popolom nasypali na neznámom mieste do rieky Rýn, aby po ňom neostala žiadna pamiatka.

Už v stredoveku to bolo bohaté centrum obchodu a tiež sídlo biskupa. Biskupský chrám Panny Márie, na mapách označený ako Münster (tak volajú katedrály vo viacerých nemeckých mestách), sa v skutočnosti nazýva „Zu unserer lieben Frau“ a dá sa ľahko nájsť podľa impozantnej veže (s údajne prístupnou vyhliadkou pre turistov, žiaľ, pre krátkosť času, strávenom v tomto krásnom meste, to nemôžem osobne potvrdiť). Hneď pri vchode do chrámu pútnik nájde vyznačené miesto, kde si údajne Jan Hus vypočul ortieľ.

Z ďalších mestských veží okrem tejto najvyššej stoja za pozornosť bývalé mestské brány, a najmä jedna z nich – Schnetztor. Práve k nej totiž vedie typicky stredoveko krivolaká Hussenstrasse, teda Husova ulica a na jej konci tesne pred bránou sa nachádza cieľ našej cesty – Husov dom. Údajne práve v ňom, v podnájme u chudobnej vdovy, strávil český kňaz prvé tri týždne po príjazde do Kostnice na jeseň 1414, kým ho uvrhli do žalára v bývalom dominikánskom kláštore (ten sa nezachoval). Či je to skutočne tento dom, nik nepotvrdí presne, lebo tak ako sa počas stáročí striedali obdobia reformácie a protireformácie, podľa toho sa aj pripomínala či zamlčovala spomienka na túto osobnosť. Až v 19. storočí mohli českí krajania s podporou miestnych občanov umiestniť veľký kameň (Hussenstein) na mieste pred hradbami, kde sa kedysi popravovalo a ktoré postupne obklopila zástavba rozrastajúceho sa mesta, a takisto označiť dom, v ktorom údajne český kňaz pobýval. Po vzniku Československa tento dom odkúpilo konzorcium českých bánk v prospech Spoločnosti Husovho múzea, ktorá sa ujala jeho správy.

Dnešná podoba expozície je výsledkom rozsiahlej obnovy na prelome milénia. Samotné múzeum neposkytuje príliš veľa exponátov, ide skôr o pietne miesto, pripomínajúce život a dielo Majstra a jeho odkaz súčasnosti. K samotnému popravisku je to z múzea asi kilometer ďaleko, najprv treba prejsť rušnú okružnú komunikáciu Obere Laube a potom – ak nemáte sprievodcu – sa treba orientovať podľa mapy na križovatku ulíc s príznačnými názvami Alten Graben a Zum Hussenstein. Okrem nápisu Johannes Hus s dátumom jeho popravy podobný nápis na druhej strane kameňa pripomína, že na rovnakom mieste na jar 1416 popravili aj Jeronýma (Hieronymus) Pražského.

Mesto a okolie

Kostnica, ležiaca v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, je mesto bohaté na historické pamiatky aj na moderné atrakcie. Z tých druhých spomeňme napríklad obrovské akvárium Sea Life Centrum spolu s prírodovedným múzeom (Bodensee-Naturmuseum), dejiny mesta a okolia približujú Archeologické a Rosgartenmuseum. Mesto má univerzitu, vlastnú filharmóniu, organizujú sa tu pravidelné kultúrne festivaly (Bodenseefestival, letný Seenachtfest, Oktoberfest, Weihnachtsmarkt), ktoré takmer po celý rok oživujú centrum aj nábrežie.

Okolie mesta a Bodamského jazera ponúka množstvo cyklotrás pohodovejšieho aj náročnejšieho charakteru. Obľúbené sú výlety na jazerné ostrovy Mainau a Reichenau, kde bývalé šľachtické sídlo, resp. kláštor, obklopujú vzácne záhrady, parky a prírodné rezervácie, alebo k asi 60 km vzdialeným Rýnskym vodopádom – Rheinfall (najmohutnejším v Európe). K tunajším atrakciám patria aj výlety vzducholoďou (slávny konštruktér Ferdinand von Zepellin sa narodil v Konstanzi a továreň na vzducholode vybudoval v neďalekom Fridrichshafene).

Text: Jiří Výborný

Foto: autor a Tourist-Information Konstanz