Kolumbia: San Juan de Girón

Girón je malé mesto. So svojimi asi 150 tisícmi obyvateľmi sa síce malé zdať nemusí, no pokiaľ sa človek zdržuje len v historickom centre, tak za jeden deň stihne prejsť snáď všetky uličky, a to aj niekoľkokrát. Aj keď sa nás mnoho ľudí pýtalo, či sme navštívili 9 km vzdialené mesto Bucaramanga, pretože je vraj tiež veľmi pekné, pre nás bola voľba jasná. Ideme priamo do Girónu.

V meste sú dokopy tri námestia. Na hlavnom námestí Parque Principal de Girón je rušno. Sú tu stánkari s jedlom, ľudia sa sem chodia po práci baviť a vysedávať na lavičkách, zatiaľ čo deti behajú navôkol. Nachádza sa tu tiež bazilika Menor San Juan Bautista, ktorá je hlavným pútnym miestom v Giróne. Postavená bola v roku 1639 a má spolu až päť oltárov.

O niečo pokojnejším námestím je Plazuela de Las Nieves s kostolom Capilla Nuestra Señora de las Nieves. Miestni tu predávajú ručne vyrobené suveníry či šperky.

Úplným opakom je námestie Plazuela Peralta, ktorému sa vraví aj Parque de los Enamorados – park zamilovaných – kvôli jeho romantickému osvetleniu a usporiadaniu. Nikto tu nie je a vládne tu úplný pokoj.

Aj keď mesto pôsobí pokojne, nesmieme zabúdať, že sme v Kolumbii a tu to jednoducho žije každú noc. Vraveli sme si, aký budeme mať v hoteli na kraji mesta pri malom potoku pokoj, ale splietli sme sa. Večer sa pod nami otvárajú bary a začína hrať hlasná hudba. A keď nahlas, tak nahlas. Nevýhodou v Kolumbii je navyše aj fakt, že tu je teplo. Všetky bary a kluby sú tým pádom otvorené do ulice a hudba reve na celé kolo. A je úplne jedno, či je víkend, alebo všedný deň. Tu sa žije! A keď sa všetko nad ránom upokojí a ja s nádejou otváram okno, do nosu mi udrie smrad z kafilérie. Tá je síce dostatočne ďaleko, ale aj tak sa to vzduchom donesie až k nášmu hotelu. Zatváram zas okno a idem radšej spať.

Pretože máme uličky v Giróne už niekoľkokrát prejdené, vydávame sa smerom do kopca kúsok nad mesto. Chceme sa pozrieť na centrum zhora a prehliadnuť si aj inú časť mesta než len opravené a renovované domy. Človek totiž potom získa na mesto trochu iný náhľad.

Stúpame do kopca a máme v pláne dôjsť k soške Krista, odkiaľ by mal byť pekný výhľad na mesto. Plán nám ale zhatí fakt, že je v rekonštrukcii, atak sa k soške nedá dostať. Mohli by sme sa tam dostať cez nejaký súkromný pozemok, s tým ale váhame. Vidia nás miestni a jeden pán, ktorý má pravdepodobne dosť pod čapicou, hneď ďalším ľuďom hovorí, nech nás tam nechajú prejsť. Pritom však ukazuje posunkom – trením prstov o seba – nech nás za to pekne skasírujú. Tak sa len pousmejeme a ideme preč. Pekný výhľad bude aj odinakadiaľ.

Keď sa potom vraciame späť do mesta, volíme rôzne okolité cesty a chodníky. Dostávame sa tak aj do miesta, kde nás zastavuje pani s dieťaťom. Vraj tade nemáme chodiť sami. Vraj tam sú bezdomovci a mohli by nás okradnúť. A tak sa vydáva s nami, aby sa nám nič nestalo. A já si vravím, že by to nebolo ono, keby nás zas aj dnes niekto nevaroval. Pani nás prevedie nepeknou časťou mesta a my jej ďakujeme. Je pravda, že akonáhle človek vyjde z udržovaného centra, uličky a krajina sa trochu zmenia. Odrazu je všade viac odpadkov a mesto už nepôsobí tak pokojným a čistým dojmom. Aj tak sa ale nie je čoho báť, pokiaľ si chce človek prejsť pekné centrum večer za tmy. Uličky sú pekne osvetlené a nebezpečenstvo nehrozí. Hlavné námestie je navyše plné ľudí.

Večer nás zas čaká nedobrovoľné počúvanie hudby z baru pod nami. Vravím si, že v noci je úplne jedno, v akom veľkom meste sme. Stačí jeden bar v okolí a už sa nedá spať. Aj tak nás ale mesto Girón milo prekvapilo upraveným historickým centrom a peknými uličkami.

GPS: 7°04'05.8"N 73°10'16.4"W

Text a foto: Tomáš Novák

Preklad: O. Maňáková