Keňa – výstup na Mount Kenya, druhú najvyššiu horu Afriky – VIDEO

Budík. Je presne 2.30, čas na rýchle raňajky, horúci čaj a zahájenie výstupu. V základnom tábore vo výške 4 200 metrov klesla teplota niekam k mínus 20 stupňov Celzia a aj vo vnútri horskej chaty sa drží pod nulou. Normálne ľutujem skupinu kenských študentov, ktorí až do dneška ešte v živote nezažili mráz.

Až večer mi došlo, čo som si zabudol. Celý čas som si pri nákupoch vybavenia v Nairobi hovoril, že mi na starostlivo pripravenom zozname niečo chýba. Baterka. To bola presne ona. A tak sa musím neustále držať tesne za sprievodcom, inak by som ľahko stratil vyšliapanú cestičku v lávovom poli, po ktorom postupne stúpame na vrchol Lenana. Na najvyšší Batian to ide len s technickým lezením. Aj Lenana stačí, 4 985 metrov nad morom je stále takmer o 2 tisíc metrov viac, než kam som kedy pred tým vyliezol.

Chvíľu pred šiestou zdolávam najstrmší úsek tesne pod vrcholom, a tam sa mi už otvára dychberúci výhľad na všetky strany. Do východu slnka zostáva ešte asi 40 minút, svetla nad obzorom už ale postupne pribúda. Na vrchole som medzi prvými, a tak pod sebou vidím ďalších zhruba 30 ľudí, ktorých najnáročnejšia časť ešte len čaká.

Na jednej strane sa týči vrchol Batian a pod ním leží najväčší miestny ľadovec Lewis. Bohužiaľ, aj tu sa ľad rýchlo topí a dnes už z neho zostáva len malá časť oproti prvým fotkám zo začiatku 20. storočia. Na druhej strane sa zas do diaľky tiahne údolie k mestu Chogoria, ktoré lemujú ostré hrebene masívu Mount Kenya a medzi nimi sa lesknú ľadovcové jazierka. Mrzí ma, že som si na zostup vybral najkratšiu cestu Naro Moru a nie práve nádherne scénickú Chogoria.

Odrazu spoza mrakov vychádza červené africké slnko a postupne jeho lúče zalievajú celú okolitú krajinu. Neviem, či skôr fotiť, natáčať, alebo sa jednoducho iba kochať. Na vrchole je nás síce vyše 30, ale nikto neprehovorí. Jediný zvuk vydáva ostrý vietor, ktorý sa láme o skalnatý hrebeň, a občasné cvaknutie uzávierky môjho Nikonu Z6.

Chvíľu pozorujem lezcov, ktorí sa rozhodli zdolať skutočne najvyšší bod, a pomaly sa s horou lúčim, aj keď ma ešte čaká náročná cesta dole. Ďakujem jej, že ma pustila hore a nechala ma užiť si cestu aj pocit víťazstva sám nad sebou naplno. Nie všetci to zvládli na samotný vrchol, výšková choroba si vybrala svoju daň.

Ak vás hory fascinujú tak ako mňa, rozhodne ten výstup odporúčam. Nie je síce najlacnejší ani najjednoduchší, no šancu zvládnuť ho má stále takmer každý.

GPS: 0°09'06.2"S 37°18'29.2"E

Text, foto a video: Matouš Vinš

Hudba: 7OOP3D

Preklad: O. Maňáková