Kambodža: množstvo nových zážitkov

Kambodžské kráľovstvo susedí s Thajskom, Laosom a práve Vietnamom, odkiaľ sme prichádzali. Všetci nám tvrdili, že to bude hrozne jednoduché – keď vystúpime z autobusu, prestúpime na iný, ktorý nás dovezie k hraniciam. A tie skrátka prejdeme a potom už len nasadneme do autobusu smerom do hlavného mesta Phnompenh.

Po chvíli blúdenia sme ešte vo Vietname nakoniec trafili ten správny autobus, ktorý nás doviezol k hraniciam. Jednou z fascinujúcich vecí na Ázii je tá, že aj keď niekde čakáte niekoľko hodín, stále máte čo sledovať, takže vám nakoniec ani tak veľmi nevadí, že autobusy vôbec nerešpektujú jazdný poriadok (pokiaľ sa vám ho vôbec podarí niekde nájsť). A tak sme sa chvíľu rozhliadali, než sme preskúmali, čo a ako. Do pohraničného vietnamského mestečka Mộc Bài sme dorazili až k večeru. Keď sme prešli všetkými procedúrami a zaplatili za kambodžské vízum, ocitli sme sa v Bavete (na kambodžskej strane hranice).

Bavet vraj nie je ničím zaujímavý. Možno okrem kasín, ktoré sem lákajú vietnamských hráčov. Inak je zdrojom príjmov práve jeho poloha na hraniciach. Niet teda divu, že autobus do Phnompenhu sme nemohli zohnať. Mohlo nás napadnúť, že ten posledný nám pred pár minútami odišiel (pretože nešiel tak celkom podľa plánu) a ďalší pôjde až ráno. Aspoň tak nám to vysvetlila Vietnamka, ktorá nás utešila lahodnými bagetami, keď sme unavene sedeli s ruksakmi pri ceste a zisťovali, na ktorý autobus to máme zamávať.

Šťastie nám však prialo s ubytovaním. To sme zohnali za pár korún. Hneď na druhý deň skoro ráno sme netrpezlivo podupávali pred jedným z hotelov, odkiaľ mal ísť náš autobus. A aj išiel. O niekoľko hodín sme už vchádzali do hlavného mesta.

Phnompenh nás prekvapil. Nie však horúčavou, ale celkovým rázom mesta. Neboli sme zvyknutí na architektúru, na tamojšie jedlá, ani na to, že na ulici nerozumieme. Ako zbesilí sme sa začali fotiť prvý chrám so zlatými strechami, na ktorý sme narazili, ako aj budhistické stúpy – miesta, kde boli pochovaní mnísi.

Náš hostel síce ležal trochu stranou od centra, no bol vedľa prekrásnej mešity. A pán domáci nám síce nedal ani plachtu namiesto periny, ale poradil nám, kam sa máme na druhý deň vydať.

A tak sme si dali smažené slíže s ananásom, odpočinuli si a hneď ráno vyrazili do kráľovského paláca.

GPS: (Bavet) 11°04'31.9"N 106°10'15.0"E

Text a foto: Hana Bašová

Preklad: O. Maňáková