Kambodža, Angkor Thom: ranný Angkor Wat

Cesta džungľou bola ešte zahalená do tmy a nikde sme nestretli ani živú dušu. Ako záhadou sa však už pred Angkor Watom, najslávnejším z tunajších chrámov, kopili návštevníci čakajúci – rovnako ako my – na východ slnka.

Angkor Wat je najväčší a najlepšie zachovaný chrám v oblasti. Jeho celková výmera dosahuje asi jeden kilometer štvorcový. Pôvodne sa jednalo o hinduistický chrám, ktorý sa až neskôr zmenil na budhistický. Na rozdiel od ostatných chrámov je obrátený na západ a obohnaný vonkajším múrom, pozdĺž ktorého vedie takmer dve sto metrov široká vodná priekopa.

Po masívnom moste z pieskovcových blokov sme prešli hlavnou bránou a usadili sa, aby sme mali dobrý výhľad, keď sa nad chrámom začne objavovať slniečko. Onedlho začalo nebo blednúť a nad hlavnou vežou, ktorá čnie do výšky asi sedemdesiatich metrov, pomaly vykuklo slnko. Hlavná veža pripomínajúca lotosový kvet je z každej strany obklopená menšími vežami, a tým vytvára úchvatnú panorámu. V tej chvíľu nám nevadili ani ostatní turisti, pretože takmer všetci len mlčky či s fotoaparátmi v rukách sledovali ten posvätný výjav.

Od hlavnej brány sme potom pokračovali po skoro pol kilometra dlhom chodníku ku vchodu do chrámu. Ten tvoria tri vysoké stupne, ktoré sú zdobené prekrásnymi basreliéfmi zachytávajúcimi víťazné bitky kráľovských vojsk, nebo a peklo a príbehy o božstvách. Zaujímavosťou je, že niektoré z nich sú nedokončené, niektorým postavám tak chýbajú napríklad oči.

Celý komplex je skutočne obrovský, no skoro ráno sa o čosi zužuje počet miest, ktoré môžete navštíviť – miestni strážcovia si tu privyrábajú tým, že vás tam či hentam pustia za úplatok ešte pred otváracou dobou.

Aj tak bola návšteva Angkor Watu, starobylého chrámu, nezabudnuteľným zážitkom. Napriek teplu, neuveriteľnému vstupnému a takmer všadeprítomným davom turistov sme si pobyt v Siem Reape dosýta užili – a predsa sme si prehliadli len nepatrnú časť toho, čo jeho okolie ponúka.

GPS: 13°24'42.7"N 103°52'01.3"E

Text a foto: Hana Bašová

Preklad: O. Maňáková