Japonsko: Tradičné jedlo
Publikované: 5.9.2012
Čo si predstavíte, keď sa povie japonské jedlo? Nepoznám človeka, ktorý by si nepredstavil surovú rybu a ryžu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že Japonci nič iného okrem týchto dvoch potravín nejedia. A predstava týždňov, počas ktorých by sa mali stravovať len surovou rybou a ryžou ich potom často donúti, aby si so sebou na cestu do Japonska pribalili napr. „uherák“.
Ťažko vyjadriť, ako veľmi sú potom títo ľudia v Japonsku prekvapení, keď zistia, že česká kuchyňa nie je ani zďaleka taká pestrá, ako tá japonská.
Na druhej strane je pravda, že v Japonsku sa dá naraziť aj na jedlá, nad ktorými Európan nechápavo krúti hlavou. V horúcich letných dňoch si tu môžete pochutnať na čajovej či fazuľovej zmrzline. Namiesto syru môžete k vínu zakusovať sušené kalamáre. A fajnšmekri isto na raňajky nepohrdnú strakato zeleným, čajovým chlebom . Vždycky je čo ochutnávať a tí, ktorí sa neboja experimentovať, si v Japonsku bezpochyby prídu na svoje.
Na začiatku zostaneme chvíľku pri tom najtypickejšom pokrme, ktorý minimálne z počutia pozná snáď každý. Totiž pri suši. Suši si môže turista v Japonsku kúpiť takmer kdekoľvek. V reštauráciách, v suši baroch (takzvaných sušiarňach, ako sme tieto podniky s kamarátkou prezývali), v obchodoch s potravinami alebo len tak na ulici, ako u nás párok v rožku. A vždy je vynikajúce.
Dôvodom, prečo je suši v Japonsku oveľa lepšie než suši v Čechách, sú samozrejme lahodné, čerstvé ryby a kvalitná ryža. Vedľa tradičného suši, plátku surovej ryby na ryži, si môžete dať tiež veľmi obľúbené suši maki, rolky, ktorých náplňou nemusí byť vždy nutne ryba, ale napríklad aj zelenina, vajce či kaviár. Niektoré podniky potom so suši experimentujú a vytvárajú suši s mozzarellou, rajčinami alebo napríklad ľadovým šalátom.
Pokiaľ by sa vám pri prechádzke Tokiom zachcelo navštíviť suši bar, vyskytuje sa ich tu naozaj mnoho. Jeden z tých známejších nájdete na Omotesande. Po vstupe do reštaurácie budete pravdepodobne prekvapení, koľko ľudí sa natesná do tak malého priestoru. Uprostred miestnosti stojí kruhový bar. Po pohyblivých pásoch tu jazdia tanieriky s rôznymi druhmi suši. Podľa toho, akú farbu má tanierik, spoznáme, koľko dané suši stojí. Za suši na zelenom, najlacnejšom tanieriku zaplatíme sto tridsať jenov. To najdrahšie suši, na červenom tanieriku, nás vyjde na štyri sto osemdesiat jenov.
Kuchári vytvárajú suši priamo za barom pred zrakmi zákazníkov, ktorí sedia rozsadení pod pásmi s tanierikmi a pijú senču, japonský zelený čaj. Pozdĺž stien zas v radoch stoja zákazníci, ktorí čakajú, než sa niekde uvoľní miesto. Na suši do suši barov chodia celé rodiny. Okrem suši totiž na tanierikoch nájdete aj všeličo sladké, čo ocenia hlavne deti.
V Japonsku samozrejme nemusíte navštevovať iba suši bary. Rozhodne stojí za to zavítať aj do tradičných podnikov, kde vám uvaria napríklad okonomiyaki, jedlo známe tiež pod názvom japonská omeleta, alebo obľúbenú polievku rámen. Všeobecne platí, že čím tradičnejšie podnik vyzerá, tím skôr nebude vedieť obsluha po anglicky. Anglicky sa pravdepodobne nedohovoríte ani v reštauráciách v malých mestách. Nie vždy vás to ale musí odradiť od večere. Mnoho reštaurácií v Japonsku vystavuje pred vchodom vo vitrínach plastové, veľmi realistické napodobeniny všetkých pokrmov svojho menu. Napriek tomu, že to môže vyzerať zvláštne, rozhodne je to praktické. A pokiaľ sa budete práve ponáhľať, nesklame vás široká škála fast foodov, medzi ktorými vyniká predovšetkým Makudonarudo, alebo tiež McDonald.
Rýchlo sa občerstvíte tiež v mnohých tržniciach, kde vám kuchárky jedlo nalejú priamo z hrnca. Napriek tomu, že sa vám nie vždy podarí zistiť, z akých ingrediencií sa také jedlo skladá, v Japonsku sa na rozdiel od niektorých iných ázijských krajín skutočne nemusíte báť, že by vám kdekoľvek úmyselne podali niečo pokazené.
Ani o sladkosti v Japonsku nie je núdza. Cukrovinky wagaši, vytvárané z fazuľovej pasty, ale aj iné druhy sladkého majú v Japonsku veľkú tradíciu. Podávajú sa napríklad pri čajových obradoch, môžu poslúžiť ako svadobný dar alebo ako poďakovanie niekomu, kto pre nás niečo vykonal. Bonbóny bývajú zabalené do vkusných vreciek a samotný tvar cukroviniek je často veľmi nápaditý. Niektoré typy cukroviniek sa potom v Japonsku jedia iba pri špecifických príležitostiach, akou je napríklad Nový rok.
Na svoje si v Japonsku rozhodne prídu aj milovníci zmrzliny. Okrem tradičných príchutí sa tu dá pochutnať si aj na čajovej či fazuľovej zmrzline. Obe sú veľmi chutné. A pokiaľ nemáte radi zmrzlinu, iste nepohrdnete ľadovou drťou alebo obľúbenou palacinkou do ruky.
Na čo by si mal dať turista pozor? Zelené potraviny nemusia byť vždy vyrobené z čaju. V Japonsku má pri výrobe potravín veľké slovo aj wasabi, zelený, veľmi pálivý chren…
Text/foto: Anna Jarchovská
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 15.8.2012
Tokio. Mesto, kde vedľa seba žijú školáci v staromódnych uniformách, vymódené paničky, ktoré trávia dopoludnia v nákupných domoch, po parkoch a všemožných kútoch mesta sa flákajúca mládež, skejťáci s farebnými vlasmi, dievčatá s umelými riasami a dvadsaťcentimetrovými podpätkami, psíky navlečené do minikimon a samozrejme všadeprítomní biznismeni, takzvaní sararímani.
Publikované: 15.9.2013
Stalo sa mi, že v rámci pracovnej cesty som dostala príležitosť vycestovať do vysnívanej krajiny, do Japonska. Vysnívanej preto, že už jedenásť rokov pomocou praktikovania bojového umenia aikido objavujem jeho kultúru, ktorou som fascinovaná.
Publikované: 16.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla do Jokohamy, hlavého mesta japonskej prefektúry Kanagawa, ktorá leží asi 30 kilometrov od Tokia na západnom pobreží Tokijského zálivu. Miesto mojich pracovných povinností bolo alokované do krásnej historickej budovy Red Brick Wirehouse (Yokohama Akarenga Sōko), ktorá stojí na pobreží, hneď vedľa prístavu.
Publikované: 23.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla v máji tohto roku, roku 2013, do Jokohamy, veľkého prístavného mesta ležiaceho na pobreží Tokijského zálivu. Už som si vo voľnej chvíli stihla prehliadnuť pobrežnú časť Jokohamy, ale zo zvyšku som zatiaľ viac než príjemný Jokohamský park nevidela.
Publikované: 30.9.2013
Keď som sa v rámci pracovnej cesty dostala do Japonska, nemala som na jeho prehliadku príliš veľa času. Bývala som a pracovala v Jokohame, ale neďaleké hlavné mesto, Tokio, som si rozhodne nemohla nechať ujsť.
Publikované: 7.10.2013
Keď som v rámci pracovnej cesty zavítala do Japonska, nemala som príliš veľa času na prehliadku pamiatok. Dostala som ale jeden deň bez práce vyhradený na to, aby som ho strávila v hlavnom meste Japonska, v Tokiu.
Publikované: 16.1.2015
Kedysi dávno sme uverejnili článok o jednom z najväčších japonských miest, o Osake (presný prepis z japončiny znie Ósaka). Na jeho konci sme letmo spomenuli aj miestny hrad, ktorého plocha je len o čosi málo menšia než plocha Pražského hradu.
Publikované: 23.1.2015
Tento týždeň ešte zostaneme na druhej strane našej planéty, aby sme sa pozreli do ďalšieho monumentálneho japonského hradu.
Publikované: 30.1.2015
Do tretice sa pozrieme do Japonska na jeden z najslávnejších hradov. V Macumoto, hlavnom meste prefektúry Nagano, stojí hrad, ktorý sa pre svoj vzhľad prezýva Vraní. Trocha neobvyklé, ale nestojí na žiadnej hore, ani nie je obklopený riekami, ale leží na planine. Postavený bol v polovici 16. storočia, teda v podobnom období ako Ósacký hrad a aj tu zohrala svoju úlohu postava Hidejošiho Tojotomiho.
Publikované: 8.3.2013
Ako vyzerá jedno z najväčších a najvýznamnejších miest?
Publikované: 20.1.2013
Neďaleko jedného z najvýznamnejších tichomorských prístavov, japonského Nagasaki, sa nachádza jedno z najpodivnejších miest sveta - ostrov Hashima. Aký bol osud jedného z najhustejšie obývaných miest sveta, ktoré sa dnes stalo pomníkom tisícov mŕtvych baníkov v uhoľných baniach kdesi v jeho hlbinách.
Publikované: 22.8.2012
Tokijské metro, medzimestské vlaky, Šinkansen. Zmes zastávok a tunelov, stovky staníc a tisíce Japoncov, ktorí sa hemžia medzi turniketmi, nástupišťami a vlakmi. Pri tejto predstave turistom často nebýva do spevu.
Publikované: 12.9.2012
Niektorí z nás si myslia, že Japonci akosi maskujú svoje pocity, že ich uzamykajú kdesi hlboko v sebe. Že sa len neustále ukláňajú a usmievajú, že sa chovajú strojene. Že sú „naprogramovaní“, aby dobre a tvrdo pracovali pre svoju firmu, rodinu a pre Japonsko. A že snáď ani žiadne pocity nemajú.
Na to existuje len jedna odpoveď.
Publikované: 19.9.2012
Pri cestovaní po Japonsku sa turista veľmi ľahko primotá do zvláštnych či komických situácií. Medzi tie najklasickejšie, ktoré si zažije každý, patrí samozrejme zablúdenie, čakanie na vlak na koľaji, ktorá je zrušená, alebo rozčarovanie nad verejnými toaletami.
Publikované: 26.9.2012
Aký je hlavný rozdiel medzi Japonskom a Českom? Prekvapivo jedna z najčastejších otázok, ktorú počúvam. Ako keby snáď na ňu existovala odpoveď. Ako ja s obľubou vravievam, v Japonsku je všetko iné. Aj vzduch je tam iný, než ten, na ktorý sme zvyknutí. A nie je to len odlišný vzduch, čo nám japonská príroda ponúka.
Publikované: 3.10.2012
Japonská história nepatrí práve k bežne diskutovaným témam. De facto sa toho o nej medzi ľuďmi mnoho nevie. Pokiaľ sa pokúsite zaviesť na ňu reč, väčšine ľudí sa vybavia udalosti druhej svetovej vojny. My ostatní si spomenieme na samurajov, udatných bojovníkov s katanou, samurajským mečom, a gejše, ktoré sú nanešťastie dodnes v podvedomí ľudí zaškatuľkované ako prostitútky.
Publikované: 10.10.2012
Ako vyzerá nočné Tokio v piatok a v sobotu v noci? Úplne inak než vo dne. Dokonca by sa dalo povedať, že sa jedná o úplne iné mesto. Ulice sa rozžiaria svetlami, nápismi a vývesné tabule ožijú vďaka farebnej žiari neónových žiaroviek. Dievčatá si oblečú sukne o desať až pätnásť čísiel kratšie než normálne, na tvár si nanesú vrstvu make-upu, nalepia si umelé riasy a vyrazia do klubov. Kam presne?
Publikované: 17.10.2012
Existujú veci, na ktoré sú Japonci nesmierne pyšní. Vzhľadom na to, že Japonsko po dlhú dobu svojej histórie neudržovalo takmer žiadne kontakty s pevninou, a tak sa vyvíjalo v ústraní, vyvinul sa tu okrem špecifickej japonskej kultúry, zvykov a jazyka aj určitý pocit vlastnej výnimočnosti.
Publikované: 8.10.2021
Na mape vyzerá ako nenápadné súostrovie na východe Ázie, no v skutočnosti to je krajina s neuveriteľne pestrou históriou, úžasnými tradíciami, nádhernou prírodou a obrovskou ekonomickou silou. Pred prvou cestou do Japonska môžete čakať čokoľvek, ale buďte si istí, že vás prekvapí. Možno omnoho viac, než si myslíte.
Publikované: 29.8.2012
Snáď každý turista, ktorý v Japonsku vlezie do obchodu so suvenírmi, sa musí veľmi snažiť, aby nevykúpil všetky predmety, ktoré takýto obchodík ponúka. Lákajú ho farebné vejáre, keramika, kimona, reprodukcie tradičných japonských drevorezov, tisíce predmetov s roztomilými vzorčekmi a samozrejme všadeprítomná Hello Kitty.