Japonsko: Svet zábavy
Publikované: 10.10.2012
Ako vyzerá nočné Tokio v piatok a v sobotu v noci? Úplne inak než vo dne. Dokonca by sa dalo povedať, že sa jedná o úplne iné mesto. Ulice sa rozžiaria svetlami, nápismi a vývesné tabule ožijú vďaka farebnej žiari neónových žiaroviek. Dievčatá si oblečú sukne o desať až pätnásť čísiel kratšie než normálne, na tvár si nanesú vrstvu make-upu, nalepia si umelé riasy a vyrazia do klubov. Kam presne?
Na Šibuju, Roppongi Hills alebo na Šindžuku. Po konzervatívnych školských uniformách so skladanou sukňou a námorníckym stojačikom sa akoby náhle zľahla zem.
Existuje mnoho spôsobov, ak v Tokiu stráviť večer. Keby sme mali spočítať všetky kluby, ktoré sa nachádzajú napríklad len na Roppongi Hills, v mieste, kam sa chodia baviť prevažne turisti a cudzinci, nedopočítali by sme sa. Kluby sa otvárajú okolo ôsmej večer, dovnútra sú však vpúšťaní iba plnoletí. Pokiaľ sa vám podarí dostať sa do nejakého z prepchaných barov, môžete sa buď venovať tancu a pitiu alebo ako správne turista pozorovať, akým spôsobom Japonci nadväzujú kontakty. Často to býva veľmi komické. Potom sa však nesmiete diviť, keď sa budú snažiť obdobným spôsobom nadviazať kontakt s vami. Dievčatám sa veľmi ľahko môže stať, že ich osloví Japonec prezlečený za Michalea Jacksona a bude sa ich úplne vážne snažiť zaujať tým, že im bude na množstve fotografií vo svojom mobile dokazovať, že má doma naozaj dobre vycvičenú čivavu. V takom prípade je príhodné mať po ruke fotografiu bernardína, ktorého chováte doma na záhradke. Niekedy však stačí iba poukázať na svoj snubný prstienok.
Všetci, ktorí majú menej ako dvadsať rokov, sa musia zabaviť inak. Ale mladým ľuďom to nevadí. Posedávajú na zastávkach metra a vytvárajú si vlastnú zábavu. Púšťajú si hudbu z magneťákov a diskutujú o živote. Tí, ktorým sa podarilo okabátiť automaty na cigarety, fajčia. A pretože len tak postávať a nič nerobiť by bola nuda, pozorujú dianie okolo seba. A moc dobre sa bavia. Obzvlášť pokiaľ sledujú biznismenov, ktorí sa v podnapitom stave vracajú z povinného, kolektív stmeľujúceho, piva a snažia sa napchať kolegov, ktorí to prehnali, do úložných skriniek na batožinu.
Mladí ľudia, ktorí nevyznávajú tanec či postávanie na rohu, uprednostňujú strávenie večera nad dobrým jedlom. A pokiaľ sú patrične odvážni a nemajú strach, nevyberú si taliansku reštauráciu ani tradičný japonský suši bar, ale zájdu do podniku, ktorý sa volá veľmi príznačne, totiž Väzenie. Tu ich po niekoľkých minútach strávených v strašidelnom zámku čašníčka (oblečená ako väzenská dozorkyňa) v putách odvedie do cely. Zamknutí v cele si potom môžu zákazníci vychutnať väzenskú stravu, akou je rizoto priamo z hrnca, obaľované kuracie chrupavky alebo alkoholický nápoj podávaný v skúmavkách rôznych farieb. A pokiaľ tu vydržia zavretí až do polnoci, neminie ich invázia zombíkov, ktorí nakúkajú do temných cieľ a za pomoci príznačnej hudby, výkrikov a fosforeskujúcich farieb desia práve stolujúcich zákazníkov pri jedle.
Vo dne sa zas Japonci bavia prevažne v štvrti Asakusa, mieste, kde si môžete pochutnať na zmrzline s príchuťami šialenými aj na Japoncov. Ak máte chuť na zmrzlinu s príchuťou kravského jazyka, nikde inde na svete ju pravdepodobne nezoženiete. Asakusu však stojí za to navštíviť aj keď práve nemáte chuť na podobné pochúťky… Jedná sa o zábavnú štvrť, v ktorej dodnes pracuje asi štyridsať päť gejší, spoločníc, ktoré svojou inteligenciou a vzdelanosťou bavia vysoko postavených mužov. Okrem toho tu každoročne prebieha množstvo festivalov, dá sa tu zakúpiť tradičné cukrovinky alebo navštíviť park plný najrôznejších atrakcií.
V Tokiu sa samozrejme nevyskytujú len bary, šialené reštaurácie a Asakusa. Môžeme tu samozrejme navštíviť množstvo múzeí a galérií alebo tiež divadlo či koncertné predstavenie. Zábavy je tu dosť pre každého a závisí len na tom, čo si vyberiete.
Text/foto: Anna Jarchovská
Preklad: O. Maňáková
Súvisiace články
Publikované: 8.10.2021
Na mape vyzerá ako nenápadné súostrovie na východe Ázie, no v skutočnosti to je krajina s neuveriteľne pestrou históriou, úžasnými tradíciami, nádhernou prírodou a obrovskou ekonomickou silou. Pred prvou cestou do Japonska môžete čakať čokoľvek, ale buďte si istí, že vás prekvapí. Možno omnoho viac, než si myslíte.
Publikované: 30.1.2015
Do tretice sa pozrieme do Japonska na jeden z najslávnejších hradov. V Macumoto, hlavnom meste prefektúry Nagano, stojí hrad, ktorý sa pre svoj vzhľad prezýva Vraní. Trocha neobvyklé, ale nestojí na žiadnej hore, ani nie je obklopený riekami, ale leží na planine. Postavený bol v polovici 16. storočia, teda v podobnom období ako Ósacký hrad a aj tu zohrala svoju úlohu postava Hidejošiho Tojotomiho.
Publikované: 23.1.2015
Tento týždeň ešte zostaneme na druhej strane našej planéty, aby sme sa pozreli do ďalšieho monumentálneho japonského hradu.
Publikované: 7.10.2013
Keď som v rámci pracovnej cesty zavítala do Japonska, nemala som príliš veľa času na prehliadku pamiatok. Dostala som ale jeden deň bez práce vyhradený na to, aby som ho strávila v hlavnom meste Japonska, v Tokiu.
Publikované: 30.9.2013
Keď som sa v rámci pracovnej cesty dostala do Japonska, nemala som na jeho prehliadku príliš veľa času. Bývala som a pracovala v Jokohame, ale neďaleké hlavné mesto, Tokio, som si rozhodne nemohla nechať ujsť.
Publikované: 23.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla v máji tohto roku, roku 2013, do Jokohamy, veľkého prístavného mesta ležiaceho na pobreží Tokijského zálivu. Už som si vo voľnej chvíli stihla prehliadnuť pobrežnú časť Jokohamy, ale zo zvyšku som zatiaľ viac než príjemný Jokohamský park nevidela.
Publikované: 16.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla do Jokohamy, hlavého mesta japonskej prefektúry Kanagawa, ktorá leží asi 30 kilometrov od Tokia na západnom pobreží Tokijského zálivu. Miesto mojich pracovných povinností bolo alokované do krásnej historickej budovy Red Brick Wirehouse (Yokohama Akarenga Sōko), ktorá stojí na pobreží, hneď vedľa prístavu.
Publikované: 15.9.2013
Stalo sa mi, že v rámci pracovnej cesty som dostala príležitosť vycestovať do vysnívanej krajiny, do Japonska. Vysnívanej preto, že už jedenásť rokov pomocou praktikovania bojového umenia aikido objavujem jeho kultúru, ktorou som fascinovaná.
Publikované: 8.3.2013
Ako vyzerá jedno z najväčších a najvýznamnejších miest?
Publikované: 20.1.2013
Neďaleko jedného z najvýznamnejších tichomorských prístavov, japonského Nagasaki, sa nachádza jedno z najpodivnejších miest sveta - ostrov Hashima. Aký bol osud jedného z najhustejšie obývaných miest sveta, ktoré sa dnes stalo pomníkom tisícov mŕtvych baníkov v uhoľných baniach kdesi v jeho hlbinách.
Publikované: 17.10.2012
Existujú veci, na ktoré sú Japonci nesmierne pyšní. Vzhľadom na to, že Japonsko po dlhú dobu svojej histórie neudržovalo takmer žiadne kontakty s pevninou, a tak sa vyvíjalo v ústraní, vyvinul sa tu okrem špecifickej japonskej kultúry, zvykov a jazyka aj určitý pocit vlastnej výnimočnosti.
Publikované: 12.9.2012
Niektorí z nás si myslia, že Japonci akosi maskujú svoje pocity, že ich uzamykajú kdesi hlboko v sebe. Že sa len neustále ukláňajú a usmievajú, že sa chovajú strojene. Že sú „naprogramovaní“, aby dobre a tvrdo pracovali pre svoju firmu, rodinu a pre Japonsko. A že snáď ani žiadne pocity nemajú.
Na to existuje len jedna odpoveď.
Publikované: 5.9.2012
Čo si predstavíte, keď sa povie japonské jedlo? Nepoznám človeka, ktorý by si nepredstavil surovú rybu a ryžu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že Japonci nič iného okrem týchto dvoch potravín nejedia. A predstava týždňov, počas ktorých by sa mali stravovať len surovou rybou a ryžou ich potom často donúti, aby si so sebou na cestu do Japonska pribalili napr. „uherák“.
Publikované: 22.8.2012
Tokijské metro, medzimestské vlaky, Šinkansen. Zmes zastávok a tunelov, stovky staníc a tisíce Japoncov, ktorí sa hemžia medzi turniketmi, nástupišťami a vlakmi. Pri tejto predstave turistom často nebýva do spevu.
Publikované: 15.8.2012
Tokio. Mesto, kde vedľa seba žijú školáci v staromódnych uniformách, vymódené paničky, ktoré trávia dopoludnia v nákupných domoch, po parkoch a všemožných kútoch mesta sa flákajúca mládež, skejťáci s farebnými vlasmi, dievčatá s umelými riasami a dvadsaťcentimetrovými podpätkami, psíky navlečené do minikimon a samozrejme všadeprítomní biznismeni, takzvaní sararímani.
Publikované: 19.9.2012
Pri cestovaní po Japonsku sa turista veľmi ľahko primotá do zvláštnych či komických situácií. Medzi tie najklasickejšie, ktoré si zažije každý, patrí samozrejme zablúdenie, čakanie na vlak na koľaji, ktorá je zrušená, alebo rozčarovanie nad verejnými toaletami.
Publikované: 26.9.2012
Aký je hlavný rozdiel medzi Japonskom a Českom? Prekvapivo jedna z najčastejších otázok, ktorú počúvam. Ako keby snáď na ňu existovala odpoveď. Ako ja s obľubou vravievam, v Japonsku je všetko iné. Aj vzduch je tam iný, než ten, na ktorý sme zvyknutí. A nie je to len odlišný vzduch, čo nám japonská príroda ponúka.
Publikované: 29.8.2012
Snáď každý turista, ktorý v Japonsku vlezie do obchodu so suvenírmi, sa musí veľmi snažiť, aby nevykúpil všetky predmety, ktoré takýto obchodík ponúka. Lákajú ho farebné vejáre, keramika, kimona, reprodukcie tradičných japonských drevorezov, tisíce predmetov s roztomilými vzorčekmi a samozrejme všadeprítomná Hello Kitty.
Publikované: 3.10.2012
Japonská história nepatrí práve k bežne diskutovaným témam. De facto sa toho o nej medzi ľuďmi mnoho nevie. Pokiaľ sa pokúsite zaviesť na ňu reč, väčšine ľudí sa vybavia udalosti druhej svetovej vojny. My ostatní si spomenieme na samurajov, udatných bojovníkov s katanou, samurajským mečom, a gejše, ktoré sú nanešťastie dodnes v podvedomí ľudí zaškatuľkované ako prostitútky.
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
