Japonsko: Niečo o pocitoch
Samozrejme, že ich majú. A čo je na tom pre turistu zaujímavé? Predsa to, že sa s nimi (s pocitmi) môžu aj krásne stretnúť. Do istej miery aj v neosobnom Tokiu, meste plnom kancelárií, úradov a obchodov, existujú miesta, kde vás zaplavia tisíce pocitov.
Jedno z takých miest sa nachádza v areáli chrámu Zódžódži neďaleko veže Tokio Tower. Zatiaľ čo turisti vo veži z výšky hlasito obdivujú prekrásny výhľad na mesto, fotia si magickú podvečernú scenériu tisícov rozsvietených svetiel, turisti v chráme Zódžódži ticho prechádzajú medzi desiatkami stíchnutých kamenných bábik. Prečo tu asi sú? Každá má na hlave pletenú čapičku, každá má pred sebou malý veterník. Keď zafúka vietor, veterníky sa roztočia a podivnú scenériu naplní ešte podivnejší, drkotavý zvuk. Niektoré bábiky sú už takmer rozpadnuté, čapičky im padajú do strany, iné sú úplne nové, oblečené do látok z obchodov. Stoja tu ako spomienky na nenarodené deti. Mnohé z týchto bábik sú navyše obdarované darčekom pre Džizó, ochrancu nenarodených detí, ktorý takýmto deťom v posmrtnom živote pomáha. V každom dave, ktorý sa vyrojí z metra neďaleko chrámu Zódžódži, sa nájde aspoň jeden človek, ktorý ide venovať bonbón alebo darček svojmu nenarodenému dieťatku.
Zvyšná časť davu potom obvykle mieri k Tokio Tower, 315 metrov vysokej veži, ktorá bola postavená podľa vzoru Eiffelovky v Paríži. Dlho najvyššiu (dnes druhú najvyššiu) budovu Japonska sa oplatí navštíviť navečer. Než vás výťah vyvezie hore, nad mestom sa objavia „červánky“ (sfarbenie oblohy do červena), a keď potom na Tokio padne tma, ulice sa rozžiaria na žlto... Medzi rozsvietenými kanceláriami a bytmi sa potom kľukatia ulice a po nich sa mihajú stovky blikajúcich áut. Návšteva Tokio Tower je určite skvelým zážitkom. Okrem pocitov šťastia tu určite narazíte aj na pocity závratu, strach z výšky a nevoľnosť.
Ak sa vrátime k rozprávaniu o chrámoch, nedá sa nepoznamenať, že sa jedná o zvláštne, často až magické miesta. Kde sa dá skryť pred ruchom veľkomesta, kde medzi stromami pobehujú túlavé mačky, z kaluží tu pijú obrovské, čierne vtáky a okolo vás sa občas prejde skupinka mníchov. My sa modlíme v kostoloch, Japonci sa modlia v chrámoch. Prídu, poklonia sa, tlesknú, vhodia pár mincí medzi ostatné. Obľúbené je tiež písanie prianí na drevené doštičky, ktoré si musia dopredu zakúpiť, alebo nákup veštby napísanej na papieriku. Papieriky s veštbami sa losujú. Ak je veštba zlá, povesí sa na strom alebo šnúrku, aby ju vietor odvial preč.
Jedny z najkrajších chrámov môžeme nájsť v Kjótu, ktoré začalo slúžiť ako hlavné mesto, keď v roku 794 vystriedalo starovekú Naru. Okrem mnohých architektonických pamiatok, medzi ktoré patria napríklad dva významné pavilóny, Zlatý a Strieborný, tu môžeme navštíviť bývalý cisársky palác a chrámy ako Šimogamo alebo Kamigamo.
Okrem budhistických chrámov sa dajú v Japonsku navštíviť aj šintoistické svätyne. Mimoriadne krásna svätyňa sa nachádza v už zmieňovanej Nare, starobylom meste neďaleko Kjóta. Nara je okrem svojich chrámov, napríklad chrámu Tódaidži, ktorý je najväčšou drevenou budovou na svete, preslávená tiež voľne sa pohybujúcimi jeleňmi, ktoré sa prechádzajú parkami medzi svätyňami a chrámami.
Ďalším zaujímavým miestom, na ktorom sa Japonci snažia pocity skôr ukrývať, než ich vystavovať na obdiv, je štvrť hodinových hotelov, známa ako Dógenzaka. Dostanete sa na ňu priamo z ulice za nákupným centrom „109“ v Tokiu a jej návšteva rozhodne stojí za to, aj keď nemáte v pláne žiadny z týchto hotelov navštíviť. Prinajmenšom sa tu stretnete s tou najpraštenejšou architektúrou, akú si dokážete predstaviť.
Hotely sú koncipované ako miesto, kam môžete bez ostychu zájsť so svojou priateľkou či priateľom, na ľubovoľnú dobu obsadiť jednu z izieb a po zaplatení odísť. Pre mnoho mladých Japoncov sú tieto hotely jedinou možnosťou, ako byť aspoň na chvíľu so svojim milým či milou a zároveň sa vyhnúť vlastnému bytu, ktorý býva preplnený príbuznými. Stačí si len vybrať hotel a porovnať ceny. A prežiť trochu nutného gýča v podobe plastových plameniakov pri vchode, tabuliek s citátmi o láske a šialených názvov hotelov. Klub Jahôdka, hotel Chandra, Hotel karibský resort. Niekedy je až neuveriteľné, na aké názvy lákajú hotely svojich zákazníkov...
Text/foto: Anna Jarchovská
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Japonsko: Tokio a jeho životný štýl
Japonsko: Hrad Himedži – samurajská pevnosť
Japonsko, Osaka - Osacký hrad
Japonsko V. - Tokio, Asakusa a chrám Sensódži
Japonsko IV. – Prvé zoznámenie s Tokiom, Tokijská univerzita
Japonsko III. - Jokohamské Čínske mesto a záhrada Senkeien
Japonsko II. - V Jokohame v prístave, park Jamašita a Jokohamský park
Japonsko I. - Do Japonska, do Jokohamy, do hotela…
Japonsko, Osaka: Kuchyňa Japonska
Viete, že? Hashima - japonský ostrov duchov
Japonsko: Prírodné symboly
Japonsko: Svet zábavy
Japonsko: Stretnutie s históriou
Japonsko: Porovnanie s Českom
Japonsko: O nástrahách ubytovania
Japonsko: Tradičné jedlo
Japonsko: Doprava po Japonsku
Japonsko, Macumoto - Vraní hrad
Japonsko: Nakupovanie v metropoly
Súvisiaca fotogaléria
Japonsko – ríša mrakodrapov, záhrad a chrámov
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.