Japonsko: Hrad Himedži – samurajská pevnosť
Publikované: 23.1.2015
Tento týždeň ešte zostaneme na druhej strane našej planéty, aby sme sa pozreli do ďalšieho monumentálneho japonského hradu.
Vydáme sa približne sto kilometrov západným smerom do polmiliónového mesta Himedži. Po masívnom zemetrasení 1. septembra roku 1923, kedy otrasy dosiahli 7,9 stupňa na momentovej škále, bolo hlavné mesto Tokio takmer úplne zdevastované. Počet obetí prírodnej katastrofy sa odhaduje na asi 140 tisíc a 1. septembra je od tejto udalosti každoročne dňom prevencie proti zemetraseniu. Kvôli rozsiahlym škodám v Tokiu uvažovala vláda o tom, že hlavným mestom by sa mohlo stať práve Himedži. Nakoniec však z tohoto plánu zišlo.
Keď sa dnes pozrieme na mesto, nachádza sa tu pre turistov hneď niekoľko potencionálne zaujímavých bodov. Okrem samotného hradu, ku ktorému sa dostaneme za chvíľu, môžete navštíviť napríklad chrám Engyō-ji, ktorý bol postavený v roku 966 a je dodnes je často navštevovaný pútnikmi. Mimochodom, práve tu sa natáčali niektoré scény filmu Posledný samuraj.
Ďalšou himedžijskou atrakciou je botanická záhrada Tegarayama či záhrada Koko-en, ktorá sa rozlieha na ploche 3,5 hektára a bola založená pomerne nedávno, len v roku 1992. Zaujímavým cieľom vychádzok do prírody môže byť aj hora Seppiko. Tá je známa predovšetkým tým, že tu mnísi askéti praktizujú rituály šugendó (kombinácia niekoľkých rôznych náboženských vplyvov -budhizmu, taoizmu, šintó, ľudovej viery. pozn. red.).
No najväčšou atrakciou mesta Himedži je miestny hrad. Ten bol postavený na úpätí rovnomennej hory v 14. storočí. Koncom 16. storočia sa pevnosť dostala do rúk Hidejošiho Tojotomiho, ktorý na ňom vykonal významné stavebné úpravy. Tou najvýraznejšou bola prístavba trojposchodovej veže.
Na začiatku 17. storočia sa hrad dočkal ďalšieho významného rozšírenia. Pribudli tri priekopy a bolo pristavených niekoľko budov. Počas obdobia Meidži bol hrad v roku 1871 opustený a keď sem bola umiestnená posádka japonskej armády, boli niektoré jeho časti schválne zničené, aby sa vytvoril priestor pre kasárne.
Hrad bol onedlho potom vystavený v aukcii, v ktorej sa predal za čiastku, ktorá sa dnes rovná približne sume 50 tisíc českých korún. Jeho nový majiteľ však hrad nekúpil preto, aby ho zrenovoval. Naopak. Chcel ho zbúrať, aby získal pôdu, ktorú by využil na svoje podnikateľské zámery. Našťastie bola cena za demoláciu príliš vysoká na to, aby sa to novému majiteľovi vyplatilo.
Až v 50. rokoch minulého storočia bol hrad zrekonštruovaný. V roku 1993 bola pevnosť zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a dnes ju navštevuje v priemere osem sto tisíc návštevníkov ročne.
Rozmermi sa rozhodne nejedná o malý hrádok. Z východu na západ meria komplex viac než kilometer a to isté platí aj pre smer sever-juh. Hlavná veža je vysoká 46 metrov.
Text: Maxim Kucer
Preklad: O. Maňáková
Foto: Wikipedia.org: Bernard Gagnon, Bernard Gagnon (2), Corpse Reviver, Corpse Reviver (2), Corpse Reviver (3)
Súvisiace články
Publikované: 20.12.2016
Hlavné mesto Japonska sa zdá nekonečné. A vlastne to je celkom pravda – nejde totiž o jedno mesto, ale o plynule nadväzujúce osídlenie v celej oblasti regiónu Kantó, kde žije zhruba 40 miliónov ľudí. A aj napriek tomu je veľmi ľahké sa v ňom cítiť ako v malom mestečku.
Publikované: 8.10.2021
Na mape vyzerá ako nenápadné súostrovie na východe Ázie, no v skutočnosti to je krajina s neuveriteľne pestrou históriou, úžasnými tradíciami, nádhernou prírodou a obrovskou ekonomickou silou. Pred prvou cestou do Japonska môžete čakať čokoľvek, ale buďte si istí, že vás prekvapí. Možno omnoho viac, než si myslíte.
Publikované: 30.1.2015
Do tretice sa pozrieme do Japonska na jeden z najslávnejších hradov. V Macumoto, hlavnom meste prefektúry Nagano, stojí hrad, ktorý sa pre svoj vzhľad prezýva Vraní. Trocha neobvyklé, ale nestojí na žiadnej hore, ani nie je obklopený riekami, ale leží na planine. Postavený bol v polovici 16. storočia, teda v podobnom období ako Ósacký hrad a aj tu zohrala svoju úlohu postava Hidejošiho Tojotomiho.
Publikované: 5.9.2012
Čo si predstavíte, keď sa povie japonské jedlo? Nepoznám človeka, ktorý by si nepredstavil surovú rybu a ryžu. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že Japonci nič iného okrem týchto dvoch potravín nejedia. A predstava týždňov, počas ktorých by sa mali stravovať len surovou rybou a ryžou ich potom často donúti, aby si so sebou na cestu do Japonska pribalili napr. „uherák“.
Publikované: 16.1.2015
Kedysi dávno sme uverejnili článok o jednom z najväčších japonských miest, o Osake (presný prepis z japončiny znie Ósaka). Na jeho konci sme letmo spomenuli aj miestny hrad, ktorého plocha je len o čosi málo menšia než plocha Pražského hradu.
Publikované: 8.3.2013
Ako vyzerá jedno z najväčších a najvýznamnejších miest?
Publikované: 7.10.2013
Keď som v rámci pracovnej cesty zavítala do Japonska, nemala som príliš veľa času na prehliadku pamiatok. Dostala som ale jeden deň bez práce vyhradený na to, aby som ho strávila v hlavnom meste Japonska, v Tokiu.
Publikované: 30.9.2013
Keď som sa v rámci pracovnej cesty dostala do Japonska, nemala som na jeho prehliadku príliš veľa času. Bývala som a pracovala v Jokohame, ale neďaleké hlavné mesto, Tokio, som si rozhodne nemohla nechať ujsť.
Publikované: 3.10.2012
Japonská história nepatrí práve k bežne diskutovaným témam. De facto sa toho o nej medzi ľuďmi mnoho nevie. Pokiaľ sa pokúsite zaviesť na ňu reč, väčšine ľudí sa vybavia udalosti druhej svetovej vojny. My ostatní si spomenieme na samurajov, udatných bojovníkov s katanou, samurajským mečom, a gejše, ktoré sú nanešťastie dodnes v podvedomí ľudí zaškatuľkované ako prostitútky.
Publikované: 29.8.2012
Snáď každý turista, ktorý v Japonsku vlezie do obchodu so suvenírmi, sa musí veľmi snažiť, aby nevykúpil všetky predmety, ktoré takýto obchodík ponúka. Lákajú ho farebné vejáre, keramika, kimona, reprodukcie tradičných japonských drevorezov, tisíce predmetov s roztomilými vzorčekmi a samozrejme všadeprítomná Hello Kitty.
Publikované: 26.9.2012
Aký je hlavný rozdiel medzi Japonskom a Českom? Prekvapivo jedna z najčastejších otázok, ktorú počúvam. Ako keby snáď na ňu existovala odpoveď. Ako ja s obľubou vravievam, v Japonsku je všetko iné. Aj vzduch je tam iný, než ten, na ktorý sme zvyknutí. A nie je to len odlišný vzduch, čo nám japonská príroda ponúka.
Publikované: 23.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla v máji tohto roku, roku 2013, do Jokohamy, veľkého prístavného mesta ležiaceho na pobreží Tokijského zálivu. Už som si vo voľnej chvíli stihla prehliadnuť pobrežnú časť Jokohamy, ale zo zvyšku som zatiaľ viac než príjemný Jokohamský park nevidela.
Publikované: 22.8.2012
Tokijské metro, medzimestské vlaky, Šinkansen. Zmes zastávok a tunelov, stovky staníc a tisíce Japoncov, ktorí sa hemžia medzi turniketmi, nástupišťami a vlakmi. Pri tejto predstave turistom často nebýva do spevu.
Publikované: 19.9.2012
Pri cestovaní po Japonsku sa turista veľmi ľahko primotá do zvláštnych či komických situácií. Medzi tie najklasickejšie, ktoré si zažije každý, patrí samozrejme zablúdenie, čakanie na vlak na koľaji, ktorá je zrušená, alebo rozčarovanie nad verejnými toaletami.
Publikované: 17.10.2012
Existujú veci, na ktoré sú Japonci nesmierne pyšní. Vzhľadom na to, že Japonsko po dlhú dobu svojej histórie neudržovalo takmer žiadne kontakty s pevninou, a tak sa vyvíjalo v ústraní, vyvinul sa tu okrem špecifickej japonskej kultúry, zvykov a jazyka aj určitý pocit vlastnej výnimočnosti.
Publikované: 16.9.2013
Pracovná cesta ma priviedla do Jokohamy, hlavého mesta japonskej prefektúry Kanagawa, ktorá leží asi 30 kilometrov od Tokia na západnom pobreží Tokijského zálivu. Miesto mojich pracovných povinností bolo alokované do krásnej historickej budovy Red Brick Wirehouse (Yokohama Akarenga Sōko), ktorá stojí na pobreží, hneď vedľa prístavu.
Publikované: 15.9.2013
Stalo sa mi, že v rámci pracovnej cesty som dostala príležitosť vycestovať do vysnívanej krajiny, do Japonska. Vysnívanej preto, že už jedenásť rokov pomocou praktikovania bojového umenia aikido objavujem jeho kultúru, ktorou som fascinovaná.
Publikované: 15.8.2012
Tokio. Mesto, kde vedľa seba žijú školáci v staromódnych uniformách, vymódené paničky, ktoré trávia dopoludnia v nákupných domoch, po parkoch a všemožných kútoch mesta sa flákajúca mládež, skejťáci s farebnými vlasmi, dievčatá s umelými riasami a dvadsaťcentimetrovými podpätkami, psíky navlečené do minikimon a samozrejme všadeprítomní biznismeni, takzvaní sararímani.
Publikované: 12.9.2012
Niektorí z nás si myslia, že Japonci akosi maskujú svoje pocity, že ich uzamykajú kdesi hlboko v sebe. Že sa len neustále ukláňajú a usmievajú, že sa chovajú strojene. Že sú „naprogramovaní“, aby dobre a tvrdo pracovali pre svoju firmu, rodinu a pre Japonsko. A že snáď ani žiadne pocity nemajú.
Na to existuje len jedna odpoveď.
Publikované: 10.10.2012
Ako vyzerá nočné Tokio v piatok a v sobotu v noci? Úplne inak než vo dne. Dokonca by sa dalo povedať, že sa jedná o úplne iné mesto. Ulice sa rozžiaria svetlami, nápismi a vývesné tabule ožijú vďaka farebnej žiari neónových žiaroviek. Dievčatá si oblečú sukne o desať až pätnásť čísiel kratšie než normálne, na tvár si nanesú vrstvu make-upu, nalepia si umelé riasy a vyrazia do klubov. Kam presne?
Súvisiaca fotogaléria
Japonsko je cisársky ostrovný štát vo východnej Ázii, v ktorom sa miešajú moderné technológie s t...
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
