Island – stretnutie na inej planéte XVIII.

26. 8. 2013

Laufskálavarda, Kirkjubæjarklaustur, Kirkjugólf, Systrafoss

Naša prvá zastávka je na lávovom poli Laufskálavarda, čo je v podstate také návršie plné mužíkov. Turisti z celého sveta tu stavajú kamenné sošky a veria, že sa sem ešte niekedy vrátia a zaisťujú si takto šťastnú a úspešnú cestu po ostrove. Priestor je to magický, krásne farebný, ktorý dýcha svojou atmosférou. S týmito kamennými mužíkmi som sa behom svojho putovania po svete už niekoľko ráz stretla. Ako som sa dozvedela, kamenné sošky sú najstarším spôsobom turistického značenia. Značenie si tvoria sami turisti, aby tak predovšetkým v menej dostupných miestach a tam, kde žiadne iné značenia nie sú, pomohli ostatným v orientácii. Podľa tradície, každý, kto kamenného mužíka míňa, položí na jeho vrchol ďalší kameň alebo viac kameňov, aby informoval svojich nasledovníkov, že idú správnou cestou.

Tu na Laufskálavarde v minulosti stála obrovská farma, ktorá bola zničená v roku 894 vraj prvou erupciou sopky Katla. Panský dom, ktorý tu stával, mal údajne až 24 dverí. Z pôvodnej stavby sa nezachovalo vôbec nič, zostalo iba pole plné mužíkov.

Pokračujeme ku krásnej tiesňave Fjaðrárgljúfur. Pôvodne bolo v pláne dôjsť až k jej počiatku, avšak cesta a náš „obyčajný autobus“ to nedovolili. Nemáme veľké kolesá a pevný podvozok, sem sa Karosa nemá šancu dostať, alebo možno jednu cestu by sme absolvovali a nazad by sme sa nedostali... Zastavíme uprostred cesty a pešo sa vydáme do tiesňavy. K dispozícii máme 70 minút, čo je žalostne málo. Príroda je nádherná, kopce pokryté trávou, machom a vresom sú malebné a výhľady do kaňonu výborné. Vzhľadom k časovému limitu sa mi bohužiaľ nepodarilo dôjsť až na samý koniec, kde vodný tok dostáva to správne tempo a valí sa vodopádom dole do údolia. Z počutia viem, že vodopád bol opäť skvostný. Návrat prebieha celkom rýchlo, u mňa s malou zastávkou, kúsok pred miestom parkovania nášho autobusu vystúpim na celkom vysoký kopec, z ktorého je úplne úžasný výhľad do okolitej krajiny, všade okolo námety na pestrofarebné panorámy.

Nazad do autobusu a smerujeme do obce Kirkjubæjarklaustur, v ktorej blízkosti sa nachádza vodopád Systrafoss. Obec samotná, ktorej meno je takmer nevysloviteľné, preto sa skracuje na Klaustur, sa rozkladá na úpätí strmej horskej steny pozdĺž rieky Skaftá. Vodopád, ktorý plánujeme pokoriť, má dve ramená, a aby cesta na vrchol nebola taká jednoduchá, čo avšak zisťujem až navrchu, náš kuchár volí výstup pozdĺž vodopádu, kde sa šplháme medzi kríkmi a predierame sa húštinou pre väčší zážitok zo stúpania.

Konečne som na vrchole, predo mnou sa rozkladá pekná rovinka, ktorá v slnečnom počasí sľubuje príjemnú prechádzku. Bohužiaľ sa mi dostáva mylných informácií, a síce... že teraz nasleduje náročná niekoľkohodinová túra k významnému miestnemu prírodnému úkazu - Kirkjugólf – inak povedané „Kostolná podlaha“. Ešte niekoľko z nás sa teda vracia späť k autobusu, ostatní po rovinke asi za hodinu dorazia k čadičovým dlaždiciam, ktoré sú tou miestnou atrakciou. My sa presúvame k tomu istému miestu autobusom. Dlhú dobu sa miestni obyvatelia domnievali, že tu stával kostol a dlažba bola položená pri práci na jeho výstavbe. Až dlho potom bolo overené, že miesto vzniklo bez zásahu človeka, a teraz je chránenou prírodnou pamiatkou.

Vzhľadom k tomu, že sme ušetrili dostatok času, stíhame navštíviť miestne termálne kúpele. Po kúpeli pokračujeme smer kemping Skaftafell, kde dnes budeme nocovať. Je vzdialený 70 km a čaká nás spánok iba 3 km od päty ľadovca. Avšak poslednou zastávkou na trase je cca 10 km vzdialený vodopád Foss á Síðu. Tu nie je možné prísť až k vodopádu, zátarasy to neumožňujú. Môžeme sa iba pokochať pohľadom na prúdy vody padajúce do údolia z priestoru, ktorý je na tento účel vymedzený.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: Oskár Mažgút