Island – stretnutie na inej planéte XVI.

25. 8. 2013

Vík, Skálakot,Skógafoss; Dyrhólaey

Farma je situovaná do krásnej oblasti Eyjafjöll na juhu Islandu. V súčasnej dobe tu chovajú 150 koní a 300 oviec. Úspešnosť chovu koní dokladajú známe žrebce Klængur alebo Skýr. Každoročne tu vychovajú najmenej 10 žriebät z tých najlepších chovných línií. Šéfom tu je Johanna, ktorá je hnacím motorom celého projektu. Bude vás sprevádzať na výletoch do okolia a rovnako vám pripraví vynikajúcu stravu. Majiteľom farmy je Guðmundur Viðarsson. Je rovnako aj hlavným sprievodcom, má prezývku Mummi, a inak mu nikto nehovorí. O koňoch a okolitých horách vie úplne všetko, s troškou nadsádzky možno povedať: „ Čo nevie Mummi, nie je dôležité vedieť“.

Bohužiaľ v okamihu, keď sme na farmu prišli, bolo úplne nevhodné počasie takmer na čokoľvek, stĺpy dažďa neustávali a všetko je sprevádzané veľmi silným vetrom. Za týchto okolností nie je možné bezpečne s koňmi vyraziť do prírody. Neostáva teda nič, len prijať jednu z ponúk – za 3000 ISK sa budeme 30 minút voziť na koňoch v manéži. Môj islandský koník sa volá Fjala.

Islandský kôň, inak tiež islandský pony, je veľmi odolné plemeno vyšľachtené na Islande, ktoré vzniklo krížením nórskych poníkov a koní dovezených zo Škótska a Írska. V súčasnosti je zakázaný chov iných plemien, aby čistota islandského ponyho bola zachovaná. Maximálnu výšku v kohútiku dosahuje v rozmedzí 125-134 cm, a aj tak je zaradený medzi kone, nie medzi poníky. Islandský kôň má krátke nohy a veľmi pevné kopytá. Nádherná hriva je hustá a tvrdá. Perfektná stavba tela mu dovoľuje nosiť ťažké bremená a nemá žiadny problém nosiť na svojom chrbte dospelého človeka. Tiež dĺžka života je nezvyčajná, dožívajú sa až 30 rokov. Islandský pony má rád ľudí, má miernu a priateľskú povahu a je možné chovať ich aj v rodinách s malými deťmi.

Naša cesta pokračuje smerom k ďalšiemu z úchvatných vodopádov – tentokrát nás čaká Skógafoss, ktorý nájdete v blízkosti mestečka Skógar a vodou ho sýti rieka Skóga. Dôležité je, že vodopád patrí svojou šírkou 25 m a výškou 60 m k tým najväčším v krajine.

Pozdĺž vodopádu bolo vystavané kovové schodisko, po ktorom pohodlne vystúpite až na vrchol. Bola by však veľká škoda, tu vašu prehliadku oblasti ukončiť. Cesta od vodopádu pokračuje nádhernou krajinou pozdĺž rieky až k ďalšiemu mohutnému kataraktu. Pri chôdzi sa môžete kochať výhľadmi do okolia a užívať si machom porastené vresoviská, ak máte obzvlášť šťastie, zhliadnete aj neďaleký ľadovec. Naša skupina ukončuje prechádzku pri hornom vodopáde, trasa však pokračuje až k Þórsmörku (prírodnej rezervácii – inak tiež Thórov les, podľa miestnych obyvateľov jedno z najkrajších miest na ostrove). Bohužiaľ na túto cestu nemáme dostatočné vybavenie ani potrebný čas. Dôvod, prečo sa na Island opäť vrátiť.

Ako som spomínala, vydávame sa na cestu späť, prechádzka je to skutočne príjemná, počasie nám konečne praje a niektorí neváhajú prísť bližšie k rieke a v ľadovej vode si namočiť unavené nohy. Zostupujeme po schodisku, vodopád nás sprevádza až dolu ku korytu rieky a až teraz si zblízka prezeráme jeho majestátnosť. Niektorí majú to šťastie, že vidia aj krásnu dúhu, ktorú vytvára masa vody, ktorá sa odráža v slnečných lúčoch.

Program je nabitý, po prírodnom divadle putujeme do skanzenu Skogasafn. Toto múzeum ľudovej architektúry v prírode je jedinečnou príležitosťou zoznámiť sa so životom na juhu ostrova. Skanzen tvorí niekoľko opustených farmárskych stavieb a malé domčeky, ktorých strechu pokrýva trávnatý porast (vstup 1200 ISK).

Máme veľké šťastie, našim sprievodcom bude sám Þórdur Tómasson. Aj vo svojich 92 rokoch je to veľmi schopný sprievodca, ktorý dokáže o živote v tunajšom kraji farbisto vykladať. On je zakladateľom skanzenu. On je ten, ktorý dokáže opísať takmer každý predmet a vysvetliť, na čo sa predtým používal. Súčasťou areálu ja aj škola a kostolík. Prehliadku si užijeme aj s hudobným sprievodom, najskôr v kostole spieva Þórdur Tómasson, a potom v škole Magda, za sprievodu nášho sprievodcu Zdeňka. Poslednou budovou, ktorú tu navštívime, je múzeum "spojení", ktoré predstavuje rôzne prostriedky, ktoré sa používali na dorozumievanie po celom svete, rôzne telekomunikačné zariadenia, mobilné telefóny, vysielačky a iné. Návštevu skanzenu môžem vrelo odporučiť.

Nocovať budeme v mestečku Vík, kam teraz smerujeme. Krátky čas ešte venujeme zastávke na myse Dyrhólaey, ale o tom až v budúcej časti.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: Oskár Mažgút