Island – stretnutie na inej planéte XIV.

22. 8. 2013

Zlatý okruh, Þingvellir, Alþingi; Strokkur, Geysir; Gullfoss; Skálholt

Prehliadku zahajujeme v návštevníckom centre, kde si môžeme vypočuť rôzne videonahrávky, z ktorých sa viac dozvedáme o histórii Þingvelliru. Odtiaľ sa kaňonom Almannagjá vydávame dole až k stožiaru. Tu vykladač práva prezentoval islandské zákony všetkým zhromaždeným. Nie je isté, či sa práve tu konalo to povestné zhromaždenie, ale je to veľmi pravdepodobné. Cesta kopíruje tok rieky Öxará a privádza nás až pod dvadsať metrov vysoký vodopád obdobného mena Öxarárfoss.

Rieka sa ďalej stáča ku kostolu a potom mizne v jazere. Niekde som vyčítala, že jazierka pod vodopádom sa v minulosti používali na vykonanie trestu - popravu utopením - pre ženy, ktoré boli odsúdené za čarodejníctvo alebo sexuálne prečiny. Od vodopádu smerujeme do údolia, prekonávame rieku Öxará a pokračujeme k malebnému a nesmierne čistému jazierku prianí Peningagjá, do ktorého mnohí návštevníci hádžu drobné mince a pritom veria, že sa im splnia aj tie najtajnejšie priania. Kúsok od jazierka môžeme navštíviť neokázalý kostol, ktorý pochádza z roku 1859. S kostolom susedia hospodárske budovy, ktoré dnes slúžia ako škola a domov kostolníka, ktorý je zároveň správcom národného parku.

Alþingi - Valné zhromaždenie

Islandskí kmeňoví náčelníci prijali v roku 930 nórske právo a v tom istom roku sa na zhromaždení v Þingvellire konalo aj úplne prvé Valné zhromaždenie. Alþingi sa schádzal každé leto po dobu dvoch týždňov a účasť bola povinná. No v tej dobe sa náčelníci schádzali dobrovoľne a mali záujem na riešení rôznych sporov a posunutí štátnosti vyššie. Zhromaždenie koordinoval vykladač práva a samotné zákony prijímala Zákonná rada. Ohromným úspechom bolo napríklad prijatie kresťanstva. Svoju dôležitosť Alþingi stratil až v trinástom storočí, vykladač práva bol zrušený a súdom bola odobraná legislatívna právomoc. Posledné zhromaždenie sa tu konalo v roku 1798. Napriek tomu si toto miesto zachovalo svoju dôležitosť aj v dvadsiatom storočí a 17. júna 1944 bola práve tu vyhlásená nezávislosť na Dánsku a vznik Islandskej republiky.

Celú prechádzku by sme si isto lepšie užili počas slniečka, ktoré nám tentokrát neprialo a skoro celú cestu sme absolvovali v pršiplášťoch. Každopádne to tu na vás dýchne zvláštnou atmosférou.

Vydávame sa ďalej smerom ku Geysiru. Horúce pramene Geysiru dávajú o sebe vedieť už na míle ďaleko od miest, kde sa vybuchujúce horúce jazierka nachádzajú. K nebu stúpajú pary, ktoré vás neomylne dovedú až k ďalšej atrakcii ostrova. Oblasť je aktívna už tisíce rokov, ale polohy prameňov sa rôzne menia, závisí to na pohybe geologických spojov. Vedci sa stále dohadujú, čo vlastne výbuchy spôsobuje a isté vysvetlenie zatiaľ neexistuje. Teplota podzemnej vody dosahuje až 125 °C, a tak je aj tu obozretnosť na mieste a v žiadnom prípade sa neodporúča odchýliť sa od doporučených trás. Pre turistov je stále najväčším lákadlom samotný Geysir, ktorý v čase svojej aktivity chrlil vodný stĺpec až do výšky sedemdesiatich metrov. Už desiatky rokov ale bohužiaľ nie je aktívny, avšak k drobným prejavom činnosti začalo dochádzať po zemetrasení v roku 2008. Pozornosť návštevníkov je tak v súčasnosti viac uprená na susedný gejzír Strokkur, ktorého vodný stĺpec dosahuje každých niekoľko minút výšku až cca tridsiatich metrov. Je veľmi zaujímavé pozorovať celý proces pred samotným výbuchom - najprv sa na jazierku vytvorí akási bublina, ktorá sa neustále nadúva, až po niekoľkých minútach praskne a uprostred vytryskne onen obrovský stĺpec vody.

Rieka Hvítá nás potom sprevádza k 6 km vzdialenému vodopádu Gullfoss. Zlatý vodopád vás svojou mohutnosťou určite uchváti a za slnečného počasia vám naservíruje jednu dúhu za druhou. To šťastie sme si užili aj my, pretože konečne sa mraky rozptýlili a slnečné lúče ožiarili toto prírodné divadlo. Samotný kaňon, ktorý je vsadený do čadičovej steny, je dlhý 2 km . Vodopád má zaujímavý tvar a je vlastne dvojitý, prvý katarakt je dlhý desať metrov a potom sa prudko lomí v uhle deväťdesiat stupňov, aby následne prudko padal na dno kaňonu. Pozdĺž celého vodopádu vedie v lete veľmi dobre prístupná cesta, z ktorej sa môžete náležito pokochať pohľadmi na valiacu sa masu vody. Vodopád je tiež obľúbeným miestom pre fotografov, ktorí tu majú množstvo príležitostí zachytiť tento jedinečný prírodný úkaz.

Našou poslednou dnešnou zastávkou je sídlo islandských biskupov - Skálholt. Kostol býval sídlom biskupstva už od roku 1056 n. l. Neskôr bola postavená drevená katedrála, pričom prostriedky na jej výstavbu boli získané z výnosov z pôdy. Po dlhé roky bol Skálholt centrom vzdelanosti. Bohužiaľ v osemnástom storočí došlo k veľkému zemetraseniu, po ktorom sa biskup presťahoval do Reykjavíku. Kostol bol znovu obnovený a vysvätený v roku 1963. Aj toto miesto, ktoré rozhodne patrí k histórii tejto severskej krajiny, určite stojí za návštevu.

Týmto je náš dnešný program naplnený a zostáva nám iba cesta do nového kempu. Ubytovanie bude v mieste zvanom Hveragerði.

V budúcej časti vás zavediem k vodopádu Seljalandsfoss a ďalej na Vestmanské ostrovy.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková