Island - stretnutie na inej planéte XIII.

21. 8. 2013

Glymur, Reykjavík

Vodopád Glymur je vďaka svojej výške 198 m najvyšším na ostrove. Nie je veľmi mohutný, na objeme naberá hlavne na jar pri topení snehu alebo po daždi, respektíve počas dažďa, ktorý je práve v týchto chvíľach masívny až dosť. Zdroj vody čerpá z jazera Hvalvatn, potom putuje do hlbokého kaňonu. Cesta k nemu vedie údolím Botnsdalur.

Cestou chvíli tápeme, až konečne dorazíme na parkovisko, odkiaľ vede asi 5 km dlhá cesta až k vrcholu vodopádu. Možností ako vyšliapať hore je hneď niekoľko, samozrejme s rozdielnou obtiažnosťou. Skupina sa teda delí na 4 partie. Začnem tou poslednou, v tej sme ja a zopár ďalších, ktorí výstup nebudú absolvovať vôbec. Teraz pekne od začiatku: 1. družstvo - zvané vlčiaci, si volí trasu po pravej strane vodopádu, ktorá zahŕňa aj brodenie riekou, 2. družstvo - klasika, svižný výstup po ľavej strane vodopádu, 3. družstvo - pohodári, pomalší výstup po ľavej strane vodopádu bez brodenia. Všetci, ktorí sa na cestu vydali, svoju úlohu zvládli a vrchol dosiahli. Bohužiaľ však v skutočne silnom lejaku, takže postupne sa vracajú úplne premočení a unavení. Jiřinka dokonca tvrdí, že zdokumentovala, ako vodopád padá smerom hore. Tí, ktorí zostali, sa pôvodne chceli prejsť rovnakým smerom, a tak zdolať len časť cesty, avšak počasie nás v podstate uväznilo v autobuse, preto sme si radšej rozprávali príbehy z predchádzajúcich ciest.

Vraciame sa späť do Reykjavíku a odpoludnia nasleduje prehliadka mesta. Z kempu nás odváža autobus smerom k centru. Reykjavík je najsevernejšie položeným hlavným mestom sveta. Názov mesta v preklade znamená Dymová zátoka.

Prvou zastávkou je kolosálna biela betónová katedrála Hallgrímskirkja, ktorá je vďaka svojej výške 74,5 m dominantou mesta. Chrám je jednou z najvyšších stavieb na Islande. Jeho výstavba trvala takmer štyridsať rokov a dokončený bol až v roku 1986. Architektom bol Guðjón Samúelsson. Je to luteránsky kostol, ktorý je skutočne veľkolepý a neprehliadnuteľný už z veľkej diaľky. Chrbtom ku katedrále stojí socha Leifa Erikssona, objaviteľa Ameriky. Sochu v roku 1930 darovalo mestu k tisícemu výročiu trvania islandského parlamentu práve USA.

Odtiaľ mierime k moru na nábrežie Sæbraut. Tu si chceme prehliadnuť známu sochu Slnečný pútnik, ktorá je ďalšou výraznou atrakciou mesta. Sun Voyager - po islandsky Sólfar, je ódou na slnko, evokuje cesty za poznaním, slobodu a túžbou objavovať nové. Plastika predstavuje vikingskú loď, ktorej autorom je Jón Gunnar Árnason.

Vraciame sa do ulíc mesta, konkrétne do komerčnej tepny Laugavegur (cesta termálneho prameňa), kde uspokojíme aj svoje nákupné túžby. Táto ulica je plná veľkých obchodov, butikov a kaviarní, reštaurácií či barov s lákavou ponukou. Samozrejme, že neodoláme a predtým než sa vydáme späť do kempu, si na chvíľku posedíme a vychutnáme miestnu atmosféru.

Počasie sa opäť začína podobať na to ranné, čiže prší, respektíve prúdy dažďa nás opäť uväznia v autobuse, kde sa výnimočne aj navečeriame. Večer je pripravené priateľské posedenie v spoločenskej miestnosti, kde sa bližšie zoznámime s novou partiou cestovateľov, ktorí sa k nám pripojili. Nesmú chýbať gitara a pekné pesničky.

22. 8. 2013

Zlatý okruh, Þingvellir, Alþingi; Strokkur, Geysir; Gullfoss; Skálholt

Dnes je pod mrakom ale zatiaľ neprší. Zlatý okruh, ktorý máme v pláne navštíviť, je široký okruh zasahujúci na východ od Reykjavíku a zahrňujúci mnohé z najznámejších islandských zaujímavostí. Spadá sem Þingvellir, náboženské centrum Skálholt, Geysir, po ktorom majú všetky podobné úkazy na celom svete svoje meno, a majestátny Gullfoss.

Þingvellir je naša prvá zastávka. Nachádza sa tu jeden z najväčších geologických zlomov na svete, priekopová prepadlina, ktorá označuje miesto, kde sa od seba oddeľujú severoamerická a Euroázijská kontinentálna doska. Zrovna na tomto majestátnom mieste sa v desiatom storočí po prvý raz v histórii zišli islandskí kmeňoví náčelníci, ktorí tu formálne prijali spoločné zákony, a tým položili základy národnej identity. Priekopová prepadlina prechádza celým Islandom, avšak v tomto mieste je najviac hmatateľná. Až 4 metre široký a 40 metrov hlboký zárez do zeme lemujú čadičové útvary, ktoré prebiehajú v dĺžke 16 kilometrov. Celá táto oblasť bola v roku 1930 vyhlásená za národný park.

Text a foto: Magdaléna Radostová

Preklad: O. Maňáková