Island – stretnutie na inej planéte VI.

15. 8. 2013

Norröna - Island, Seyđisfjörđur

Musím konštatovať, že Atlantik bol na nás veľmi mierny a cestu sme si dokonale užili, žiadne veľké vlny sa nekonali a slnko nás veľmi často sprevádzalo. Tak tomu bolo aj dnes ráno, ktoré bolo ako stvorené pre fotografovanie.

Potom, čo sa priplavíme na Island, ako prvé absolvujeme colnú kontrolu. Na Islande bola dlhú dobu prohibícia, a ani dnes tu nie je ľahké a ani lacné zaobstarať si nejaký alkohol. Nielen preto, ale tiež preto, že Česi sú milovníci piva, je náš autobus týmto nápojom značne naplnený. Na osobu je povolené dovážať až 12 plechoviek, lenže problém je, že každý z nás by musel tých 12 plechoviek preniesť cez colnicu samostatne. Pretože pivo zostáva v kufri autobusu, je nám nekompromisne odobrané. Týmto zákrokom nálada citeľne poklesne.

Pomaly opúšťame prístav a vyrážame na ostrov - prvá zastávka - mesto Egilsstaðir. Potrebujeme nakúpiť zásoby potravín a zameniť si peniaze. Súčasný kurz 100 EUR = 15702 ISK. Teraz nám už nič nebráni začať prieskum ostrova.

Cestu autobusom nám spríjemňuje Jarda, ktorý nám číta islandské rozprávky alebo tiež Zdenek, ktorý nám dopĺňa zaujímavé informácie o Islande. Dozvedáme sa napríklad, že každý deň v týždni je zasvätený jednému z vikingských bohov - streda patrí bohovi Ódinovi (boh smrti, vojny a mágie), Thórovi (hromovládca) je zasvätený štvrtok a piatok prináleží bohyni Freya - bohyni, ktorá praje mileneckej láske a všetkým ľudským vášňam. Islandské názvy sú nesmierne zložité a ťažko vysloviteľné, no majú svoje pravidlá. Vždy sa jedná o zloženinu, ktorá vytvára samotný názov. Dá sa teda odhadovať, či sa jedná o názov pre vodopád (súčasťou je slovo FOSS), rieku (Á), údolie (DALUR), ostrov (EY), ľadovec (JÖKULL) alebo záliv (VÍK).

Hneď, ako vyjdeme z mesta, môžeme pozorovať množstvo mini vodopádov, výhľady sú naozaj pekné, ale nás čakajú aj omnoho mohutnejšie prívaly vody. Island - miesto, kde sa rodia vodopády, nám môže ponúknuť naozaj mnohé. Prvé dva z nich práve teraz navštívime. Dettifoss a Selfoss, obidva vodopády sú od seba vzdialené iba 1,4 km. Dettifoss je najmohutnejší vodopád nielen na Islande, ale aj v Európe. Jeho prietok je neskutočný - pohybuje sa medzi 100 – 500 m³/sec. Vodu sem privádza najväčšia islandská rieka Jokulsá, ktorá ju zbiera pod ľadovcom Jökulsárlón. Na mohutný tok tu čaká prepad do hĺbky 44 metrov. Druhý z vodopádov, Selfoss, je trochu v tieni väčšieho brata… a je škoda, že nevynikne jeho polkruhovitý tvar a šírka. Isto by si zaslúžil viac pozornosti.

Pokračujeme do kempu, kam sa dostávame až okolo 21. hodiny. Som zvedavá, čo sa tu dá podniknúť, pretože ďalší deň je na programe náročný trek - teda ako tvrdí Zdenek, Jarda ma zas presviedča, že to až tak dramatické nie je a že môžem pokojne vyraziť s ostatnými. Informačné centrum je už bohužiaľ zatvorené, vraciam sa späť po veľkej lúke a odrazu si všimnem, že všade okolo mňa rastú kozáky. Je naozaj ťažké, nepozbierať ich všetky. Pôvodne som si myslela, že požiadam kuchára, aby nám tieto hríby pridal do nejakého pokrmu, ale z tohoto omylu som rýchlo vyvedená. Čerstvé huby je zakázané používať v "závodnom stravovaní"; tak mi Jarda aspoň dovolí, aby som si sama urobila malú praženicu.

Stanujeme v kempe neďaleko golfového ihriska, sprchy sú platené - 500 ISK za 5 minút. Nájdete tu práčky a skvelé sušiarne bielizne. Sušiareň vyzerá ako skriňa, kde zospodu fúka horúci vzduch, v ktorom sa všetko rýchlo vysuší. Veľmi praktické zariadenie, ktoré sme len občas našli v niektorom z kempov.

Nabudúce vás čakajú skalné formácie a rozmanité útvary Ozvenových skál.

Text a foto: Magdaléna Radostová