Island – sprievodca krajinou ohňa a ľadu

Island

Island, miesto, ktoré láka nejedno cestovateľské srdce, sa stáva v ostatných rokoch čoraz častejšie navštevovanejším „koncom sveta“, ktorý je tiež niekedy nazývaný samotné peklo, nielen pre svoju nehostinnosť, no predovšetkým pre nezameniteľnú atmosféru ako z iného sveta, akú by sme dnes hľadali už len veľmi obťažne. Aj preto sa tento ostrovný štát stáva vyhľadávanou turistickou destináciou, nateraz však nehrozí, že by vám na ľadovci skrížila cestu skupinka turistov s márnou snahou nájsť pri vode stánok s gyrosom… 
Ak chcete tento cestovateľský klenot objaviť, mohli by sa vám naše cestovateľské rady a postrehy zísť. Zámerne sa vás pokúsim prehnane neovplyvňovať vlastnými dojmami, ktoré som získal počas nedávno skončenej výpravy. Island si vás aj tak získa a hneď tak neopustí…
 

Základné údaje … trochu nezáživné, no mohli by sa hodiť.
 
Od 1. decembra 1918 je Island na Dánsku nezávislým štátom a jeho hlavné náboženstvo je protestantská viera.
 
Rozloha: 103 125 km² , tým pádom je to druhý najväčší ostrovný štát v Európe  a 104. podľa rozlohy na svete, čo je na úrovni štátov ako Kuba, Maďarsko, Portugalsko (Česko je 124.). Jeho brehy sú vzdialené od Škótska okolo 800 km, od Nórska približne 970 km.
 
Počet obyvateľov: 301 931, tým sa radí na 168. miesto na svete, má však iba 3 obyvateľov na jeden km², čo je v rebríčku hustoty zaľudnenia až na 221. mieste, teda zhruba na úrovni Líbye, ale stále viac ako v Austrálii alebo Mongolsku (Česko je 77.). 
 
Jazyk: islandčina, okrem Islandu sa však používa minimálne a na ostrove jej nekonkurujú žiadne iné jazyky. Neexistujú nárečia, čo je v krajine podobnej rozlohy a podobne nízkej hustoty obyvateľstva veľmi neobvyklé. Islanďania sa na základnej škole učia dva cudzie jazyky – angličtinu a dánčinu.
 
Hlavné mesto: Reykjavík, pôvodnú osadu založil vikingský osadník Ingólfur Arnarsson už v roku 874. V 18. storočí tu vybudovali kresťanskú katedrálu a mesto sa stalo významným obchodným a námorným uzlom. Od roku 1904 je mesto poctené titulom sídelného mesta vlády ostrova.
 
Island je rozdelený na 8 správnych regiónov: Austurland, Hofudhborgarsvaedhi, Nordhurland Eystra, Nordhurland Vestra, Sudhurland, Sudhurnes, Vestfirdhir a Vesturland.
 
Najvyšší bod: Hvannadalshnjúkur (2119 m n. m.)
 
Mena: Islandská koruna (ISK).
 
Cesta tam (a späť)
 
         Na Island sa môžete dopraviť dvomi spôsobmi – letecky alebo trajektom.
         Z neďalekých európskych miest ako je Viedeň alebo Mníchov lieta množstvo priamych spojov, ktoré bývajú často výhodnejšie ako lety z Prahy. Lacné sú tiež kombinácie letu napríklad cez Londýn s www.icelandexpress.com. Čo sa týka doby letu (ak nerátame čakanie na letisku na nadväzujúci let), tak napríklad let z Prahy do Kodaně trvá asi jednu hodinu a následne z Kodane do Keflavíku (asi 50 km od hlavného mesta Reykjavík) približne 2h 45min. Letenky sa dajú kúpiť aj on-line napríklad: http://www.lowestfare.com, http://www.bestfares.com, apod.
         Príjemný spôsob, ako cestovať medzi Škótskom, Dánskom alebo Norskom a Islandom či Faerskými ostrovmi, je trajekt. Cesta je síce dlhšia, no môžete zažiť príjemné chvíle a priviezť si so sebou vlastné motorové vozidlo. Štartuje sa zvyčajne z dánskeho pobrežia s prestupmi v Nórsku a na Faerských ostrovoch. Na Islande budete za 4-5 dní. Ak sa rozhodnete pre tento variant, pozrite si napríklad: http://www.smyril-line.fo/. 
 
 

Ako sa vybaviť na cestovanie a trekking, aby nás toho príliš nezaskočilo.
        
         Ako hlavnú batožinu je dobré zvoliť si kvalitný batoh s primeraným objemom, nakoľko je pekné mať všetkého dosť, no treba rátať s tým, že ho budeme vlastnými silami vláčiť cez nekonečné planiny a ľadovce. Výhodná je relatívne nová služba igelitového balenia na letisku do fólie, aby mal človek istotu, že sa mu nepotrhajú popruhy, remienky, a pod. (na pražskej Ruzyni sa za túto službu platí 75 Kč). Ďalej je dobré mať so sebou menší batôžtek na prípadné jednodňové výlety a ako príručnú batožinu do lietadla, prípadne s priestorom na fototechniku. Mali by sa doňho vojsť veci na prezlečenie v prípade dažďa, elektronika, fotoaparát, desiata a pár ďalších drobností, nehovoriac o mapách, ďalekohľadu, kompasu, atď.
         Veci na spanie: Teplý spací vak (na priemernú nočnú teplotu 5 °C je ideálny v prípade, že máte dostatok teplého oblečenia, odporúčame však trochu tepelnejšie odolnejší), karimatku, alumatku – izolujúcu spacák od prechladnutej zeme, kvalitný samonosný stan (určite nie klasické „áčko“) s dobrou nepremokavou vrstvou a dobrou ventiláciou.
         Oblečenie: Nepremokavé oblečenie je nutnosťou a v súčasnej ponuke outdoorových materiálov to nie je problém, je však potrebné dbať aj na hmotnosť, funkčnosť a priedušnosť vrchnej vrstvy. Veľmi dôležité je, aby vám vždy ostalo jedno suché oblečenie na prezlečenie, pretože v prípade, že vám oblečenie premokne, budete ho ťažko a dlho sušiť. Vhodné je teda skutočne nepremokavé oblečenie s membránou – napr. Goretex, Aqua-tex, a pod.
 – dostatok bielizne a ponožiek (rýchlo schnúce triká – syntetické materiály, napr. moira)
 – trička s krátkym aj dlhým rukávom
 – fleesová bunda, teplá čapica, rukavice
 – dlhé, pohodlné nohavice (aspoň dvoje, opäť najlepšie z nepremokavého materiálu)
 – plavky na kúpeľ v teplých prameňoch, ktoré sú vítaným miestom relaxácie po namáhavom cestovaní.
         Obuv: Sandále alebo tenisky, vhodné na chodenie po mestách a na ľahké treky + rozhodujúce je mať pevnú – členkovú, nepremokavú a rozchodenú obuv, ktorej plne dôverujete (lávové polia budete len ťažko zdolávať v sandáloch). Ak si beriete „nevyšliapané“ alebo iba čiastočne rozchodené topánky, určite si nezabudnite zobrať aj obyčajnú náplasť – pri tvorbe pľuzgierov na nohách je na nezaplatenie. Odporúčam však zásobiť sa špeciálnymi odolnými náplasťami, určenými na pľuzgiere a na ich prevenciu, ktoré bežne dostať v našich lekárňach.
         Ostatné vybavenie: samozrejme pas, občiansky preukaz nestačí – Island nie je v EÚ, dostatok peňazí v hotovosti, počas 14-dňového pobytu by ste sa mali vojsť do rozpočtu asi 250-300 eur a možno aj menej, nakoľko okrem základných potravín, ktoré však väčšinou veziete so sebou v instantnej podobe, nebude výdajov toľko. Prípadne je možné využiť bankomaty a banky vo väčších mestách, ktorých však na Islande skutočne veľa nenájdete. Slnečné okuliare, vreckový nôž (zabaľte do veľkého batohu, inak o neho v príručnej batožine pri letiskovej kontrole prídete), fungujúcu baterku – až budete vo víchre a tme hľadať stan, hygienické potreby v najmenšej forme, osobnú lekárničku, opaľovací krém (slnko a pekné počasie vôbec býva na Islande sviatkom, no býva tu oveľa intenzívnejšie a spáli vás aj cez mraky – toť vlastná skúsenosť). Vhodné sú aj vodovzdorné krémy na tvár a ruky, napr. z radu Neutrogena, príbor (prípadne hrnček a ešus), vyplatí sa mať dobrý fotoaparát s pevným obalom, aspoň základné znalosti a zručnosti fotografa, ktoré sa dajú rýchlo osvojiť ako aj nabíjačku, prípadne filmy, trekové teleskopické palice, pláštenku na batoh (mne osobne sa osvedčil opačný spôsob a to, že do batohu som si kúpil veľké igelitové vrece a do toho som zabalil všetky veci – počasie na Islande sa totiž mení veľmi rýchlo a keď musíte z batohu stále voľačo vyberať, je to praktickejšie).
         Čo sa týka dovozu potravín, je povolené dovážať iba do 3 kg na osobu. Dovoz salám, masla a mlieka je zakázaný, rovnako sú nastavené limity aj na alkohol, konkrétne 1 liter liehovín, 1l vína alebo 6 litrov piva. Preto je najlepšie brať so sebou instantné potraviny (polievky, pudingy), müsli, oriešky, a podobné skladné a kaloricky bohaté potraviny a potravinové doplnky, prípadne sa vzdať väčšieho objemu alkoholu. V obchodoch sa dá za pomerne rozumnú cenu kúpiť biely chlieb, mlieko, syry a ryby. Ostatné potraviny (napr. ryža a cestoviny) sú drahé asi ako v západnej Európe. Veľmi drahé je mäso, ovocie a zelenina, teda to, v čom je Island závislý na nákladnom dovoze zo zahraničia. Jedlo v reštaurácii, ktorých tiež na ostrove nenájdete príliš veľa, stojí asi 1 600 – 1 900 ISK, hamburgery asi 1 000 ISK, pivo minimálne 500 ISK. Nie je nutné dávať prepitné, čo istotne poteší nejedného cestovateľa z našich končín.
 
Pravidlá pre batožinu
 
         Celková hmotnosť podanej batožiny je obmedzená povolenými 20 kg. Príručná batožina smie mať ďalších 5 kg. V príručnej batožine nesmie byť nič, čo by mohlo
byť použité ako zbraň (nož, nožnice, pilník, a pod.). Nesmie tam byť prakticky nič okrem cenností, dokladov, elektronických prístrojov a oblečenia. Novo sa to týka aj tekutín, kde je nutné si pred odletom zistiť aktuálne povolené objemy prevážaných tekutín na vlastnú spotrebu, jedná sa aj o toaletné prípravky a kozmetiku. Prísny zákaz platí na prevážanie plynových kartuší do cestovných varičov a konkrétne na Island aj potravín.

 
Bezvízový styk a potřebné doklady

Občan EÚ môže vstupovať a pobývať na území Islandu bez zvláštnych obmedzení, a to na základe platného cestovného dokladu. Vízum je potrebné, iba ak hodláme na ostrove stráviť viac ako 3 mesiace pobytu.
Podobne príjemné je aj zistenie, že od vstupu do EÚ môžeme byť na Islande (hoci Island nie je člen EÚ) ošetrení na základe zdravotného poistenia (plateného u nás doma) za rovnakých podmienok ako miestni obyvatelia. Teda včítane nutnosti úhrady spoluúčasti v hotovosti, no aj tak odporúčam zabezpečiť si vlastné cestovné poistenie pre podobné náročné cesty nielen na Island.
 
Požičovne áut na Islande

Ak sa rozhodnete cestovať po ostrove na vlastnú päsť a nie organizovane s cestovnou kanceláriou, je rozhodne najlepšia voľba prenajať si automobil. Postupom času sa tento spôsob cestovania stáva stále populárnejší, aj možnosti prenájmu vozidla sú na Islande veľké. Požičovní je dostatok a nájdete ich od letiska Keflavík až po odľahlé časti ostrova. Verím, že  prechádzať ľudoprázdne oblasti a nekonečné kamenité polia medzi horami v terénnom automobile je skutočne zážitok. Ak sa rozhodnete cestovať po juhozápade Islandu, zaľudnenejších častiach alebo zvolíte okružnú cestu okolo Islandu číslo 1, postačí vám akýkoľvek automobil. Okrem juhozápadu, Reykjavíku a menších miest ako aj skoro celej okružnej cesty číslo 1, kde je veľké množstvo ciest asfaltovaných, inde je pravdepodobné, že vás čakajú prašné cesty po štrku. Veľkú časť z nich zvládne aj klasický cestný automobil, hoci musíte ísť opatrnejšie, no niektoré cesty najmä vo vnútrozemí sú zjazdné iba s pomocou terénneho vozidla. Pri výbere cesty berte na toto ohľad.
Ceny prenájmu automobilu nie sú na islandské pomery nijako veľké, najmä ak zvolíte základný typ vozidla. Odporúčam však o niečo nákladnejší, no do terénu rozhodne užitočnejší offroad, ktorý však vyžaduje určité vodičské zručnosti, no stojí to za to. 
Skúste napríklad:
http://www.iceland.affordablecarrental-europe.com/
http://www.alp.is 
http://www.europcar.is/
 

Podnebie na Islande
 
Island leží v blízkosti centra tlakovej níže a napriek svojej severnej polohe má vďaka teplým vodám Golfského prúdu miernu klímu. Teplé vody zohrievané Severoatlantským prúdom a juhozápadnými vetrami, vanúcimi od Atlantiku, spôsobujú, že na južnom a západnom pobreží Islandu sú miernejšie zimy ako napríklad v New Yorku alebo Zürichu. Nepríjemnou stránkou tohto teplejšieho vzduchu je, že v kombinácii so studenými polárnymi vodami a horským pobrežím kondenzuje vodu, čo má za následok početné zrážky s ročným úhrnom na juhu a JZ 1 000 až 3 000 mm podľa nadmorskej výšky, na severe a východe iba 300 - 500 mm. V januári sa v Reykjavíku vyskytujú v priemere iba tri slnečné dny. V júli je to iba jeden deň. Obdobie prudkých dažďov so silnými vetrami (alebo snehové prehánky v zime) sa striedajú s oblačnou oblohou, mrholením, miernym vetrom a hmlou. To všetko vytvára dosť nepríjemné počasie, ktoré však len dotvára atmosféru „konca sveta“. Napriek tomu v ostatných rokoch, súbežne s celkovým otepľovaním, býva na Islande v lete takmer jasná obloha, hoci je chladno. Vnútrozemie býva slnečnejšie ako pobrežie, no je tam silný vietor, ktorý môže rozpútať ľadové alebo piesočné víchrice. Aktuálnu predpoveď počasia na Islande môžete zistiť na http://www.vedur.is/.

 
Kempy
 
         Niektoré kempy sú veľmi dobre vybavené, niektoré sú jednoduchšie. Cena za noc sa pohybuje okolo 1000-1500 ISK. Po zaplatení dostanete malú nálepku, ktorú je potrebné prilepiť na stan (najlepšie na kotviace lanko). Stanovať na čierno v kempoch neodporúčam, pretože každý kemp má svojho správcu a ten nálepky kontroluje. Takmer vo všetkých kempoch sú k dispozícii toalety, sprchy a umývadla (aj na mytie riadu). Po zaplatení „kempovného“ máte všetko k dispozícii zdarma. Občas sa platí za teplú vodu v sprchách – je to na princípe automatu na mince, ktoré sa vhadzujú do kovovej škatuľky pri sprche a potom vám začne tiecť teplá voda (cena asi 200-300 ISK). V niektorých kempoch je možné si aj oprať (za asi 600 ISK), ale treba mať vlastný prací prášok.
 

 
Tiesňová linka na Islande – 112
 

Kam na Islande?
 
 
Hlavné mesto Reykjavík
 
         Hlavná dominanta mesta je kostol Hallgrímskikja, ktorý začali stavať v polovici 20. storočia. Vnútrajšok kostola stojí za videnie, navyše je tu možnosť výhľadu zo 75 m vysokej veže, na ktorú sa dostanete výťahom (po schodoch sa, žiaľ, nesmie) za poplatok asi 350 ISK. Z tejto vyhliadky uvidíte celý Reykjavík. Ďalšie zaujímavé miesta v meste: Dom Höfdi – miesto, kde sa konajú oficiálne recepcie a iné spoločenské udalosti na úrovni mesta. V roku 1986 sa tu uskutočnilo stretnutie prezidentov Reagana a Gorbačova. Show Volcano – dvojhodinové premietanie o geologickom vývoji Zeme (www.volcanoshow.is). Národné múzeum – odporúčam najmä tým, kto sa zaujímajú o severskú kultúru a islandskú históriu. Berhöftstorfan – komplex starých vidieckych drevených domov, najstaršie pochádzajú z konca 18. storočia.

  
 
Pingvellir
 
         Na širokej a miestami zalesnenej pláni obklopenej vrcholkami hôr a najväčším jazerom v krajine, Pingvallavatnem (skoro 84 km2), nájdete veľa prírodných lákadiel ako sú kaňony, jaskyne, potoky, pramene, vodopády a jazierka. Väčšina historických budov zaberá len malú časť parku a zvyšok patrí prírode. Planinu križuje mnoho chodníkov, ktoré vedú nádhernou prírodou a lesmi k rôznym zaujímavým miestam. Z hľadiska dejín je Pingvellir najdôležitejšie miesto Islandu, pretože tu v roku 930 založili Alping čiže parlament (najstarší na svete).

 
 
Geysir (gejzír)  
         Všetky chrliace horké pramene boli pomenované práve podľa miestneho „Veľkého Geysiru“. Okolo tejto hlavnej atrakcie (kde, žiaľ, je vždy plno turistov) je ešte niekoľko menších tryskajúcich gejzírov a neďaleko odtiaľ sa nachádzajú aj termálne pramene a potoky s teplou vodou. 
 
 
Vodopád Gulfoss
 
         Vodopád Gulfoss sa nachádza neďaleko Geysiru a je to miesto, kde rieka Hvitá (Biela rieka) padá v kaskádach vysokých 32 m do kaňonu, hlbokého 70 m a 2,5 km dlhého.
 

  
Mesto Akureyri
 
         Akureyri, 250 km severovýchodne od Reykjavíku, je najlepší príklad urbanizmu na Islande. V tomto malom a úhľadnom mestečku usadenom pod večne zasneženými vrcholkami nie je núdza o slnečné dny. Miestne podnebie svedčí rôznej vegetácii a v kvetináčoch a na záhradkách pozdĺž ulíc rastú rôznofarebné kvety. V tunajších botanických záhradách nájdete rastliny z Afriky, Stredomoria, Číny, Aljašky, Grónska, atď.

Grenjadarstadur
 
         Tu sa nachádza kostol a farma z konca 19. storočia. V budove farmy s typickou mačinovou strechou je umiestnené ľudové múzeum, kde uvidíte, ako tu žili ľudia pred asi 130 rokmi. Za vstup sa platí približne 300 ISK, vstup do kostolíka je zdarma.

 
prístav Husavík
 
         Husavík je známy predovšetkým organizovanými lodnými výletmi za pozorovaním veľrýb (táto oblasť je ich skutočný raj). Ešte pred samotným lodným výletom by som odporučil navštíviť miestne veľrybie múzeum Hvalamidstödin (vstupné asi 300 ISK), ktoré určite stojí za to a neďaleký kostol Húsavíkurkirkja. Za plavbu za veľrybami sa platí asi 3200 ISK (pri skupinovej zľave, inak aj 3800 ISK), možný je aj výlet na vzdialenejší ostrov Flatey za pozorovaním vtákov – papuchalkov, avšak vzdialenejšia je aj cena – asi 10 000 ISK.

 
 
kaňon Jökulsá
 
         Kaňon Jökulsá je súčasťou národného parku s nevysloviteľným názvom – Jökulsárgljúfur, čo v preklade znamená „kaňon ľadovcovej rieky“ a v sprievodcoch sa o ňom píše ako o „Grand kaňonu Islandu“. V parku narazíte na brezové lesy, bizarné skalné útvary, čadičové útvary a hlavne – vodopády. Na južnom konci parku je najmocnejší vodopád v Európe – Dettifoss, prezývaný „Niagara Európy“ (vysoký 44 metrov a tečie ním 500 m3 vody za sekundu). Pekný výhľad ponúkajú tiež tzv. červené kopce, kde – ak budete mať šťastie na počasie – uvidíte krásne panorámy.

Jazero Mývatn
 
         Väčšina okolia jazera Mývatn (s rozlohou 37 km2 a priemernou hĺbkou 2,5 km) je vulkanického alebo geotermálneho pôvodu, takže tu sú nádherné panorámy. Jediná (ale dosť zásadná) nepríjemnosť pri jazere Mývatn je prítomnosť neodbytných kŕdľov pakomárov. Našťastie, hoci sa vám tento hmyz dostane prakticky všade – do očí, nosu, uší a úst – nebodá. Pred týmto obťažujúcim hmyzom sa dá ubrániť iba pomocou špeciálnej sieťky na hlavu. Osobne mám odskúšaný aj iný spôsob, ktorý pomáha – hmyz útočí na najvyššie „položené“ miesto človeka alebo zvieraťa, takže ak pri chôdzi zodvihnete ruku, hmyz bude nalietavať na vašu dlaň a prsty. Síce môžete vyzerať ako „hajlujúca“ skupina, ale verte, že to bude to posledné, čo vás v tej chvíli bude zaujímať. 
 
 

   Nejdná sa o buňku islandských pravicových radikálov, ale o najúčinnejší repelent proti hmyzu! 

Islandské vnútrozemie
 
         Pri cestovaní v pustom a rozsiahlom islandskom vnútrozemí si môžete pripadať ako v Tibete, Mongolsku alebo na Mesiaci. Stretnete sa tu so skutočnou divočinou, kde nie sú žiadne ubytovacie ani turistické zariadenia, mosty ani záruka pomoci, ak by sa vám niečo stalo alebo sa pokazilo auto. Na niektorých úsekoch dokonca neexistujú ani žiadne cesty. Na ceste vnútrozemím sa môžete dopraviť k ľadovcu Vatnajökull, najväčšej európskej geotermálnej oblasti Kverkfjöll, sopečnému pohoriu Askja, lávovým a čiernym piesočným poliam až k oblasti farebných hôr – Landmannalaugar.

Trek:  Landmannalaugar – Hrafntinnusker – Álftavatn – Emstrur – Pórsmörk
 
         Štvordňový trek z Landmannalaugaru do Pórsmörku (alebo opačne) je asi najlepší pochod, ktorý môže Island ponúknuť. Zvládne ho každý, kto je v slušnej fyzickej kondícii. Väčšina ľudí ide zo severu na juh, pretože severný koniec treku je položený vyššie. Na každý deň vychádza zhruba 15 km trasa, čo je s „plnou poľnou“ schodná záležitosť. Hoci sa môžu niektoré časti treku zdať náročné (chôdza po hrebeňoch v daždivej fujavici, prekonávanie brodov, lezení do hôr, a pod.), chcel by som upozorniť na veľmi chladné a najmä veterné noci, ktoré na vás „zaútočia“. Bol som svedkom, ako kamarát postavil stan a hneď na to sme za ním bežali asi 200 metrov, pretože mu ho vietor jednoducho odfúkol. Takže zaťažovať kolíky od stanu ťažkými kameňmi je na tomto treku samozrejmosť. Chladné noci nepodceňte – oplatí sa spať s čapicou na hlave aj s viacero ponožkami na nohách (samozrejme záleží na tom, aký máte so sebou kvalitní spacák). Ešte pár rad ohľadne brodov, ktoré vás na tomto treku čakajú. Hoci budete mať vodu po kolena a uvidíte na dno rieky, nazúvajte si sandály – šliapnutie na ostrý kameň nie je vôbec príjemné. Ak sa hladina rieky zvýši a vodu budete mať po pás, nezabudnite si rozopnúť „bederák“, pretože v prípade podkĺznutia sa môžete aj utopiť.

  Ak nepôjdete „na isto“ alebo so sprievodcom, je dobré si zakúpiť mapku oblasti, v ktorej sa trek nachádza. Inak informácie o trasách získate u správcu chaty v Landmannalaugare, Pórsmörku, Álftavatne alebo aj v Reykjavíku.

Z Landmannalaugaru do Hrafntinnuskeru

       Chodník začína za chatou Landmannalaugar a vedie cez lávový tok Laugahraun, po ktorom stúpa ryolitovými vrchmi pri Brennisteinsalda. Pokračuje ďalej cez vyššie a osamelé ryolitové  kopce, po ktorých klesá k poľu pri Stórihvere (Veľký horký prameň). Za Stórihverom stúpa cesta cez pole lesklých hromádok obsidiánu a cez slatiny večne pokryté snehom. Hneď ako prejdete okolo priesmyku, uvidíte chatu Hrafntinnusker.

Z Hrafntinnuskeru do Álftavatnu

       Z Hrafntinnuskeru klesá chodník cez potok, prechádza cez súbežné ryolitové vrchy a snehové mosty, po ktorých začína stúpať k ďalšiemu hrebeňu husto pokrytým horkými prameňmi a fumarolmi. Cesta potom stúpa a klesá cez vrcholy, výška ktorých sa postupne znižuje od údolia Álftavatn. Tu sa vám naskytne ďalší nádherný výhľad na Tindfjallajökull, Eyjafjallajökull a Mýrdalsjökull, rovnako aj na dolné vulkanické útvary. Až prekonáte ďalší potok v spodnej časti svahu, cesta sa vyrovná a nadväzuje na cestu pre terénne vozidla, pokračujúce cez zelenú planinu k Álftavatnu. Tam narazíte na dve chaty. V tej väčšej je k dispozícii voda, prípadne si ju môžete načerpať z vonkajšej pumpy. Tá sa však na konci leta zatvára, takže ako jediný zdroj potom ostáva potok.

Z Álftavatnu do Emstruru

        Šesť kilometrov južne od Álftavatnu nadväzuje chodník na cestu F210, zjazdnú terénnym vozidlom. Necelých 1,5 km od chaty je potok, ktorý musíte prebrodiť. Je to najmenší z tokov, ktoré vás ešte čakajú. Od tohto miesta chodník prudko stúpa niekoľko kilometrov a potom klesá do krásnej oázy Hvanngil, kde prekonáte ďalší potok po jednom z prechodov pre chodcov (mostíkov). Keď prejdete cez vodný tok Kaldaklofkívsl, ocitnete sa na rázcestí. Dáte sa smerom, ktorý ukazuje značka „Emstrur/Fljósthlíd“. Niekoľko metrov na juh od rázcestia sa budete musieť prebrodiť po kolena hlbokým potokom Blájfjallakvísl. Chodník vás potom zavedie do pustiny pokrytej čiernym pieskom. Po 5 km dôjdete k ďalšej prekážke, a to ku kalnej rieke Innri-Emstruá. Časť ľadovcovej bystriny je premostená, no v období vysokej vody, najmä po výdatných dažďoch alebo slnečnom období, sa budete musieť prebrodiť kanálom v ústí rieky, kde voda dosahuje až po kolena. Po prekonaní tejto prekážky pôjdete pustinou pripomínajúcou saharskú púšť. Približne po dvoch hodinách dorazíte k chate Emstrur.

Makrafljótsglúfur

        Od chaty Emstrur sa môžete vydať na krátku prechádzku k rokline Markafljót. Je rovnako úchvatná ako známejšia Jökulsárgljúfur na severovýchodnom Islande.

Z Emstruru do Pórsmörku

        Od chát v Emstrure pokračuje chodník cez malé vresovisko, potom prudko klesá a hneď pod ľadovcom Entjökullem – po malom moste – prechádza tok Fremri-Emstrurá. Ďalej pomaly stúpa na náhornú plošinu, odkiaľ je občas výhľad na Makrafljótsglúfur. Ďalší medzník je Ljósa (Rieka svetla), cez ktorú vedie most v mieste, kde voda prechádza dva metre úzkou štrbinou. Za ďalším kopcom je nepremostená rieka Prongá, ktorú musíte prebrodiť. Ďalšia trasa na druhom brehu nie je dobre vyznačená. Pokračujete okolo brezového hája až k rázcestí, kde sa dáte smerom vľavo na Pórsmörk (vpravo vedie cesta do Húsadaluru). Kempovanie je povolené iba v okolí chát.

Text: J. Štantejský a Lonely Planet

Foto: J. Štantejský

späť