Indonézia: Nie, celá nezhorela XI. – Lombok: neskutočný výstup na vrchol Rinjani
Berte na vedomie, že tunajšie teploty sa môžu dostať pod bod mrazu, tak sa nezabudnite vhodne obliecť. Cieľom tohto dňa je totiž aj zdolanie samotného vrcholu hory Rinjani, kde budete potrebovať aj rukavice. Na výstup si vezmite aj vodu, sušienky, hroznový cukor a samozrejme čo najviac síl.
Sprievodca nám naplánoval výstup už na 2.30 hod. ráno. Bohužiaľ, na raňajky sme dostali iba niekoľko obyčajných sušienok bez náplne a teplý čaj. Nemať so sebou zvyšky našich zásob a hroznový cukor, hore by sme určite nevyšli.
Najprv prejdete skrz všetky stanové mestečká, ktoré sú na okraji kráteru, a už stojíte v oblaku sopečného prachu, ktorý sa zdvíha kvôli chôdzi ľudí pred vami. Tu je naozaj vhodné mať na tvári rúško. S týmito podmienkami je totiž spojený takmer celý výstup na vrchol. Najhoršou pasážou (čo sa týka rozvíreného sopečného prachu) je prvotný prudký výstup z kempu na hrebeň smerujúci na vrchol a záverečná časť. Cesta je zdĺhavá a naozaj veľmi náročná. Brodenie sopečným pieskom a štrkom veľmi uberá z energie. Pokiaľ je človek navyše aj hladný a premrznutý, tak je dosiahnutie vrcholu nadľudským výkonom.
Po prvotnom prudkom výstupe sa chvíľu ide iba mierne do kopca po hrebeni, kde je lepšia cesta, čo je príjemné. Tá sa však postupne mení k horšiemu. Prvé 2 hodiny cesty sa dajú vyjsť bez veľkého zastavovania, potom sme však aj kvôli nadmorskej výške začali pociťovať väčšiu únavu. Kroky v sopečnom prachu v podobe dva dopredu a jeden dozadu sú veľmi náročné.
Východ slnka sme bohužiaľ zastihli tesne pod vrcholom. Cesta trvá viac než 3,5 hodiny, tak je lepšie vyraziť skôr. Výstup je naozaj veľmi náročný, ale ten pocit prekonania samého seba a pohľady do okolia stoja za to! Pohľad na jazero na dne krátera, okolité krátery a sopky je úchvatný!
Pri výstupe na Rinjani buďte opatrní, pretože v niektorých prípadoch môže byť krok o pol metra vedľa veľmi nebezpečný, hlavne pri nočnom výstupe. Počas cesty späť (za denného svetla) sa nám miestami zatajoval dych, kade sme to nevedomky išli bok po boku.
Návrat späť do Crater Rim kepmu trval 2 hodiny. Čakali nás raňajky v podobe mini palacinky a troch obaľovaných smažených banánov, ktoré boli výborné, ale bolo ich naozaj málo. Toto je iba naša skúsenosť, možno sa dostanete do inej skupiny, kde budete mať omnoho viac jedla.
Po raňajkách sme počas chvíle asi na 30 minút zaspali. Potom sme sa zbalili a oznámili nám, že nasledujúcu noc budeme kempovať priamo dole pri jazere Anak (2 000 m n. m.) – tešili sme sa na kúpanie v tej kráse.
Pokračovanie už za týždeň…
GPS: 8°24'08.4"S 116°27'26.3"E
Text a foto: Martina Brožková
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |