Holandsko: Utrecht - mesto s úsmevom

Ak k tomu pripočítame fakt, že sa tu nachádza najväčšia univerzita v krajine, je jasné, že pôjde o pokojné a príjemné mesto, kde to však skutočne žije.

Do Utrechtu som prišiel v jeden daždivý podvečer, no pár minút potom, čo som vystúpil z vlaku, vyliezlo slnko a až do zotmenia už nezaliezlo. Všade tak bol nádherne čistý vzduch a príjemná teplota. Vzhľadom na to, že do mesta som prišiel deň po holandskom štátnom sviatku, pri ktorom všetci veľmi bujaro oslavujú kráľa, všade bolo ešte mnoho oranžových vlajok, zvyškov oranžových parochní a občas niekde aj rozbité fľaše či prázdne plechovky. Keď to však porovnám so stavom, v akom bol deň predtým už o ôsmej večer Amsterdam, takmer som neveril, že sa niekomu podarilo väčšinu toho ukrutného neporiadku upratať.

Rovnako ako v ostatných holandských mestách, ani tu sa neboja výstavby modernej architektúry, tá je však veľmi citlivo zasadená do celkového kontextu mesta a vôbec nenarušuje dojem z nádherného historického centra. Z domov a ulíc tu je cítiť majestátnosť a dlhá história, no zároveň sa tu na architektúre jasne prejavuje, že Utrecht vždy bol a stále je veľmi bohaté mesto. Najviac ruchu sa v centre sústredí pozdĺž jedného z hlavných kanálov - nájdeme tu príjemné kaviarničky a reštaurácie a nespočetne veľa obchodov. Mnohé podniky majú zariadené sedenie priamo na brehu kanálu a hostia tak môžu sedieť pod rozkvitnutými gaštanmi a naplno si užívať pohodovú podvečernú náladu.

V Utrechte nájdeme tiež najvyššiu kostolnú vež v Holandsku, 112 metrov vysokú Domtoren, ktorá kedysi patrila ku katedrále svätého Martina z Tours. Hlavná loď katedrály však bola počas veternej smršte v 17. storočí zničená. Z veže je vraj krásny výhľad na celé mesto, mne sa však nechceli zdolávať nekonečné schody na vrchol, preto vám bohužiaľ fotku výhľadu neposkytnem. Ale pokiaľ sa do Utrechtu vydáte sami, určite nebudete ľutovať a možno budete aj menej leniví ako ja.

A čo ma vlastne na celom meste tak uchvátilo? Veď krásnu architektúru nájdeme predsa aj inde... Ľudia. Nikto sa nikam neponáhľal, všetci si tam sú očividne vedomí pominuteľnosti ľudského života a nemajú problém si svoj krátky čas tu na Zemi skutočne užiť. Usmievajú sa študenti, usmievajú sa kravaťáci, zametači ulíc, usmievajú sa aj dôchodcovia (a kto vie, možno sú to už opäť študenti). Predavači sa k zákazníkom chovajú ako k priateľom, zákazníci k predavačom takisto. A dokonca som tu hneď na prvý pokus narazil na kaviareň, kde mi fungovala platobná karta, čo je inak v Holandsku dosť zásadný problém. No nie je to raj na Zemi?

Text/foto: Matouš Vinš

Preklad: O. Maňáková