Grécko, Kréta – ostrov pamiatok, hôr a mora III

Balos je bezpochyby jedna z najkrajších a najúchvatnejších pláží na Kréte. Hneď pri brehu je nádherná lagúna, v ktorej si prídu na svoje aj neplavci. Voda je priezračne čistá a naozaj plytká. Prakticky sa v nej dá dôjsť až k neďalekému ostrovu Tigani, ktorý vystupuje viac než 100 metrov nad okolité more. Meno ostrova súvisí s jeho tvarom, ktorý pri troške fantázie pripomína panvicu na vyprážanie obrátenú hore dnom (Tigani znamená v preklade panvica na vyprážanie). Na pláž sa dá dostať dvoma spôsobmi. Tým prvým, ktorý je vhodný skôr pre nenáročných cestovateľov, je plavba loďou z neďalekého mesta Kissamos. Plavby sú väčšinou organizované ako celodenné s možnosťou zastavenia na ostrove Gramvousa a spojené s návštevou rovnomennej benátskej pevnosti.

Druhou možnosťou je ísť autom po kamenitej ceste vedúcej po východnom brehu polostrova a potom ísť asi 20 minút pešky dole k lagúne. Je to pomerne zdĺhavá a náročná cesta, ale na druhej strane ponúka krásne výhľady na more aj na samotnú pláž a lagúnu. Keďže sme chceli vidieť lagúnu z vtačej perspektívy a nechceli sme sa podieľať na davovej turistike, rozhodli sme sa pre druhý variant, a to aj za cenu toho, že poistenie auta sa nevzťahuje na cesty bez asfaltu. Musím sa priznať, že som išiel naozaj veľmi opatrne. Po ceste nás prekvapili kozy, ktoré neboli vôbec plaché, a dokonca boli natoľko drzé, že strkali hlavy do áut a nechali sa kŕmiť od turistov. Po asi 45 minútach sme prišli na parkovisko, z ktorého sme pokračovali pešky až na pláž. Prekrásny výhľad na pláž, lagúnu, ostrov Tigani a aj celé šíre more bol pre nás zaslúženou odmenou. Na samotnej pláži sme si pripadali ako v raji. Našťastie nebola plná ľudí, a tak sme si mohli užívať jej krásy do sýtosti.

Pretože sme mali v pláne v tento deň vidieť ešte aj niečo iné, museli sme sa s plážou Balos rozlúčiť. Ďalej sme pokračovali pozdĺž západného pobrežia smerom do vnútrozemia až do ekodediny Milia, ktorá bola ďalším bodom nášho výletu. V podstate sa jedná len o niekoľko kamenných domčekov uprostred horskej krajiny, kam vedie len kamenitá cesta, ktorá však ponúka krásne výhľady do širokého okolia. História osady siaha až do 17. storočia a pôvodne slúžila len ako obydlie pre farmárov a pastierov. Vďaka svojej izolovanosti bola potom dlhú dobu opustená. Až v 80. rokoch 20. storočia bola prestavaná do podoby akejsi samozásobovacej dediny, do ktorej môžu zavítať a aj nejaký čas pobudnúť i turisti. Celkovo na nás dedina pôsobila veľmi pokojným dojmom. Ľudia si tu pestujú vlastnú organickú potravu, meditujú a odpočívajú uprostred nádhernej prírody. Je to skutočne malá dedina a jej návšteva nezaberie viac než 15–20 minút. Určite tu ale rešpektujte pokoj a ticho, čo sú jedny zo základných pravidiel, ktoré v dedine platia.

Navečer sme sa presunuli do asi 30 km vzdialenej Paleochory, ktorá leží na južnom pobreží Kréty. Plánovali sme sa ubytovať v miestnom kempe, ktorý sa nachádza na východnom okraji mesta, do centra ktorého by sme sa mali dostať peši asi za 20 minút. Okrem hradnej zrúcaniny z roku 1279 však v samotnom meste nič moc nie je. Dôvod, pre ktorý sem jazdia turisti, je predovšetkým piesočná pláž Pachia Ammos, zaberajúca dlhý záliv okolo Paleochory. Kúsok od nej sa nachádza aj okruhliaková pláž menom Chalikia. V centre mesta nájdete množstvo obchodíkov a reštaurácií s typickými naháňačmi. Po náročnom dni sme si aj my dopriali teplú večeru v podobe klasickej grilovanej zeleniny plnenej akýmsi krémom. Náš deň sme zakončili krátkou prechádzkou okolo pláže a započúvali sa do zvukov vĺn. Ďalší deň sme mali v pláne celodennú túru najdlhšou európskou tiesňavou Samaria, a tak sme dlho neponocovali a išli skoro spať.

A ako to v tiesňave vyzerá? To sa dozviete už budúci pondelok.

GPS: (pláž Balos) 35°35'00.9"N 23°35'21.4"E

Text a foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková