Grécko, Kréta – ostrov pamiatok, hôr a mora II

Našou prvou zastávkou bolo Rethymno, čo je tretie najväčšie mesto Kréty, ktoré sa nachádza na severnom pobreží ostrova medzi Heraklionom a Chániou. Dominantou mesta je benátska pevnosť z konca 16. storočia, ktorá vyčnieva nad samotným mestom. Aj keď nemáte v pláne návštevu samotnej pevnosti, určite vám odporúčam aspoň vyjsť na kopec k bráne, odkiaľ je pekný výhľad na celé mesto aj na more. Druhou atrakciou mesta je benátsky prístav s množstvom reštaurácií a barov, kde vás iste miestni naháňači nenechajú v pokoji prejsť. Ani my sme neodolali príjemnému posedeniu s úžasným výhľadom na priezračne čistú morskú vodu a elegantný maják zo 16. storočia. V dnešnej dobe už môžu do prístavu vplávať len malé lode a príjemná prímorská atmosféra je tým pádom zaistená.

Po krátkom odpočinku sme pokračovali ďalej na západ do Chánie, ktorá je so svojimi 55 tisícmi obyvateľov druhým najväčším mestom Kréty. V dobe minojskej civilizácie bola Chánia nazývaná Kydonia a jej prítomnosť je doložená archeologickými vykopávkami na vyvýšenine zvanej Kastelli. Jedná sa však len o malú oplotenú plochu, kde sa nič neplatí. V období od 4. do 9. storočia nášho letopočtu bola Chánia pod nadvládou Arabov, ktorí kresťanov vyhnali z mesta do hôr. V 10. storočí bolo mesto opäť pripojené k Byzantskej ríši a Chánia sa stala sídlom biskupa. Od 13. storočia bola pod nadvládou Benátčanov, ktorí mesto obohnali hradbami, ktoré sú čiastočne viditeľné dodnes. No ani hradby neochránili Chániu úplne, a tak bola v roku 1645 dobytá Turkami, ktorí tu vládli až do prelomu 19. a 20. storočia. Počas tohto obdobia bolo mnoho vtedajších kostolov premenených na mešity.

Počas druhej svetovej vojny bola Chánia intenzívne bombardovaná nemeckou armádou a mnohé hodnotné pamiatky boli pri tom narušené alebo kompletne zborené. Po vojne bolo mesto opravené a rozšírené o ďalšie stavby. Zaujímavosťou je, že až do roku 1972 bola Chánia hlavným mestom.

Prehliadku mesta sme začali prechádzkou po ceste pozdĺž pobrežia, ktorá nás bezpečne doviedla až do benátskeho prístavu v centre mesta. Prístav je obklopený mnohými reštauráciami a barmi. Mali sme v pláne ochutnať nejakú čerstvú rybu, avšak miestne ceny nás dosť nemilo zaskočili. V prímorských letoviskách spravidla býva tento sortiment lacný, a preto sa nám zdali ceny okolo 20 eur tak trochu prehnané. Nakoniec sme ale predsa len neodolali a zavítali do jednej z reštaurácií. Na druhej strane prístavu sa nám otváral pekný výhľad na mešitu „Janissaries“ alebo Hassan Pasha, postavenú v roku 1645 (v roku, kedy spadla Chánia pod nadvládu Turkov). Je to najstaršia turecká stavba na ostrove a okrem betónovej kopule bola pomerne pekne zrekonštruovaná.

Vstup do mešity nám bol odopretý, a tak sme jej kúzlo obdivovali len z vonku. Po obede sme vyrazili na prehliadku hlavnej katedrály, ktorá sa nachádza hneď vedľa najrušnejšej triedy Halidon, kde miestni obchodníci predávajú takmer všetko. Katedrála bola postavená až v druhej polovici 19. storočia. Aj napriek architektonicky skromnému interiéru na nás zapôsobila veľmi príjemne. Potom sme pokračovali na vrch Kastelli, kde sme si cez plot prehliadli vykopávky z obdobia minojskej civilizácie. Archeologické práce tu prebiehajú od roku 1966, pričom tie najzaujímavejšie nálezy si je možné prehliadnuť v Archeologickom múzeu v Chánii. Našu návštevu sme zakončili prehliadkou mestských hradieb a výstupom na vrcholok, odkiaľ sa nám naskytol krásny výhľad.

Mesto Chania toho samozrejme ponúka omnoho viac, ale pretože deň sa už pomaly chýlil ku koncu, museli sme pokračovať smerom do neďalekého kempu. Po chutnej večeri a zaslúženom pive sme sa odobrali do našich spacákov a tešili sa na to, čo nám prinesie následujúci deň, o ktorom sa dočítate už nabudúci pondelok.

GPS: (katedrála) 35°30'55.0"N 24°01'05.9"E

Text a foto: Vojtěch Bližňák

Preklad: O. Maňáková