Ekvádor: hlavné mesto Quito
Ako roky plynuli, mesto sa stávalo čoraz väčším a stavby monumentálnejšie. To všetko predovšetkým kvôli prítomnosti katolíckych misií v regióne. V šestnástom storočí sa postavili veľké kostoly ako San Francisco, kláštor s belostnými vežami, ktorý je najväčšou koloniálnou stavbou v meste a tiež najstarším kostolom. Námestie San Francisco je jedným z najväčších v meste a je postavené z vulkanickej horniny. Pôvodne tu bolo hlavné trhovisko, kde sa obchodovalo so všetkými produktami pochádzajúcimi z more, andského vidieka a Amazónie. Ďalšími významnými cirkevnými stavbami sú kostol Santo Domingo a katedrála San Agustin (na jej výstavbu boli použité kamene z vulkánu Pichincha).
Historické centrum je dnes zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Srdcom Starého mesta je námestie s názvom Plaza de la Independencia (Plaza Grande). V strede námestia je pamätník nezávislosti a celé je lemované budovami – prezidentský palác, arcibiskupský palác, mestský palác a katedrála Metropolitana, ktorá sa pýši náboženskými dielami umelcov z miestnej umeleckej školy. Prezidentský palác si v rámci skupinovej prehliadky so sprievodcom aj prejdeme. Dokonca nás hneď na začiatku vyfotí a túto fotku potom dostaneme zadarmo na pamiatku. Palác je však skutočným sídlom prezidenta, takže prehliadka je obmedzená na miestnosti, ktoré sa nevyužívajú. Aj tak ale stojí za návštevu. V jednej z miestností je dokonca krištáľový luster z Českej republiky.
Námestie pretína ulica s názvom Calle García Moreno, označovaná aj ako Calle de las Siete Cruces (ulica Siedmich krížov). Túto ulicu lemuje až 7 kostolov a kedysi (na konci koloniálneho obdobia) bola využívaná pre prepravu tovaru. Dnes je skôr ukážkou histórie i súčasných obchodov. Prehliadka začína od severu smerom k juhu kostolom Santa Barbara, pokračuje pri kostole La Concepción, ktorý fungoval ako prvý kláštor v meste. Tretí a štvrtý kríž patrí ku Catedral Metropolitana a kostolu El Sagrario, piaty kríž je na kostole La Compañía de Jesús, šiesty a siedmy kríž je na kláštore Carmen Alto a kaplnke San Lázaro. Najpôsobivejším kostolom v meste je však La Iglesia Basílica del Voto Nacional.
Quito však netvorí len historické centrum a koloniálne budovy. Je to tiež tak trochu stred sveta. Prechádza tadeto totiž rovník, a tak sa ideme pozrieť na pamiatku Mitad del Mundo (22 km severne od Quita). Už v 18. storočí tu pracovala francúzska geodetická expedícia, aby zaznamenala, kade rovník prechádza. To sa podarilo v roku 1736 a bol tu postavený monument. S vývojom GPS sa síce zistilo, že rovník prechádza asi o 300 metrov severnejšie, no aj tak to tu je hlavná turistická atrakcia. V Museo Solar Inti Nan si potom môže návštevník vyskúšať zopár fyzikálnych pokusov, napr. postaviť vajíčko na klinec. Práve tadeto by totiž mal prechádzať „skutočný“ rovník. Ekvádorčania ale nemajú radi, keď to nazývate nový a starý rovník a podobne. Proste platia obe pamiatky. Okrem fyzikálnych pokusov a fotenia s nohami na severnej a južnej pologuli sa tu dozvedáme aj niečo o indiánskych kmeňoch a Amazónii. Prednášky sú tu so sprievodcom v angličtine.
Pretože sme sa konečne dostali do Ánd a chceme si užiť hory, rozhodneme sa aj pre výstup na Rucu Pichincha (do výšky 4 680 m n. m.). Na to treba skoro ráno vstať a vydať sa k lanovke. Miestna Teleférico nás vyvezie z výšky 2 950 metrov až do 4 053 m n. m. Cesta trvá asi 10 minút a v cene je aj jazda späť. Zhora je krásny výhľad na celé Quito. Vychádzame na Cruz Loma do 4 100 metrov a potom pokračujeme ďalej. Vieme, že je nutné ísť rýchlo, pretože počasie sa tu väčšinou odpoludnia pokazí, ale vysoká nadmorská výška nás brzdí. Výstup hore zaberie asi 3 hodiny. Samotná cesta nie je veľmi dlhá, ale výška môže byť zradná. Občas navyše musíme používať aj GPS, hlavne ku koncu, keď sa priženú mraky. Hore sa dostaneme, ale výhľad už bohužiaľ nemáme žiadny. Aj tak sme radi a rýchlo sa zas vydávame dole. Začína slabo pršať a než sa vrátime späť k lanovke, chytí nás výdatný dážď a búrka. Okrem pár turistov, ktorých sme stretli na vrchole, už dnes na Rucu Pichincha nikto nevyjde. Paradoxne vidíme, ako nad Quitom krásne svieti slnko. A tak sa tešíme, až sa celí premočení a premrznutí zahrejeme.
Text a foto: Tomáš Novák
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |