Dánsko: Severské metropoly XI - Kodaň

Naša prehliadka začína pri budove stanice, ktorá leží neďaleko zábavného parku Tivoli, odkiaľ budeme odchádzať domov. Cestou po H.C. Andersens Boulevard sa dostaneme k radnici, ktorá je našou prvou zastávkou. Najskôr míňame sochu Hansa Christiana Andersena, ktorý neodmysliteľne patrí k Dánsku i Kodani (má tu aj svoje múzeum). Autorom radnice je dánsky architekt Martin Nyrop. Pochádza z roku 1905 a ako mnoho iných stavieb tu na severe je postavená z červených tehál. Ozdobou radnice je veža dosahujúca výšku 105 metrov a nahor vás dostane 298 schodov. Najzaujímavejšou súčasťou miestnej radnice sú Svetové hodiny, ktoré Jens Olsen staval celých 27 rokov. Ich veľmi zvláštny mechanizmus bol uvedený do prevádzky až v roku 1955. Majú mnoho funkcií, napríklad kalendár na ďalších 570 000 rokov.

Hneď za radnicou vstupujeme na ďalšiu atrakciu metropoly – vôbec najdlhšiu pešiu nákupnú zónu v Európe - bulvár Strøget. Ulica nás dovedie na tunajšie najstaršie námestie Gammeltorv, čo na prvý pohľad nie je zrejmé, pretože prevažná väčšina domov je relatívne nová. V roku 1795 tu vypukol obrovský požiar, väčšina domov ľahla popolom. Výnimkou je najstarší dom v meste a potom tiež renesančná kašňa z roku 1610, ktorá mala slúžiť ako obecná studňa. V minulosti bolo námestie centrom politického a súdneho života a jedným z dvoch dôležitých trhovísk. Teraz je obľúbeným cieľom turistov.

Ďalej sa vydávame k bývalému kráľovskému palácu Christiansborg. V súčasnosti tu má svoje sídlo dánsky parlament a úrad vlády. Christiansborg je postavený na ostrove Slotsholmen (Ostrov palácov). Súčasná podoba paláca je už tretia v poradí, pôvodné budovy nezvratne poškodili požiare v rokoch 1794 a 1884. Hneď po prvom z nich kráľovská rodina presunula svoju rezidenciu do novo postaveného Amalienborgu. Prechádzame nádvorím paláca a pokračujeme až k nábrežiu, kde stojí najstaršia dánska burza. Je ľahké ju identifikovať vďaka veľmi výraznej Dračej veži, ktorú tvoria štyri spletené dračie chvosty.

Kodaň ponúka skutočné priehrštie turistických lákadiel ako napríklad nesmierne zaujímavú stavbu guľatej veže Rundetaarn. Táto veža bola postavená v 17. storočí ako astronomické observatórium. Údajne najlepší výhľad na metropolu je práve z nej. Zvláštnosťou je i tzv. jazdecké schodisko, ktoré umožnilo jazdcom vystúpiť nahor aj so svojím koňom.

Nesmieme tiež zabudnúť na vežu Vor Frelsers Kirke. Výstup sem je trošku adrenalínový, potom čo vystúpite po vnútornom schodisku veže, dostanete sa ku schodisku vonkajšiemu, ktoré je už dosť vysoko. Zábradlie tu síce je, ale len jeden meter vysoké. Až nahor sa dostanú len otrlé povahy, odmenou je im ďalší z nádherných výhľadov na mesto.

My však pokračujeme k palácu Amalienborg. Je jedným z hlavných sídiel kráľovskej rodiny a slúži ako rezidencia prevažne v zimných mesiacoch. Jeho štyri paláce sú pomenované po panovníkoch – Christian VII., Christian VIII., Frederik VIII. a Christian IX. Medzi palácmi je pôvabné námestie, kde sme pozorovali striedanie stráží. Miestna garda nosí vysoké huňaté klobúky, takzvané medvede. My sme k palácom došli po známej ulici Frederiksgade, ktorú zdobí nádherný rokokový Frederikov kostol alebo Marble Church, ktorý sa pýši najväčšou kupolou v Škandinávii. Veď aj jeho stavba bola značne komplikovaná a pretiahla sa až do roku 1894 (počiatok 1749).

Kúsok pred sochou malej morskej víly, ktorá je cieľom dopoludňajšej prehliadky metropoly, sa zastavíme pri fontáne Gefion Springwand v Churchillovom parku. Vraj je v Kodani najkrajší. Myslím, že nie je dôvod tomuto tvrdeniu oponovať. Voda strieka v ohromných gejzíroch okolo bohyne Gefiony a jej volského záprahu. Námet si autor hľadal v dánskej mytológii – švédsky kráľ Gylfim bohyni Gefioně sľúbil, že jej venuje všetku pôdu, ktorú sa jej podarí zorať za jedinú noc. Bohyňa preto premenila svojich synov na volov a zorala skutočne veľkú plochu, pôdu však hodila do mora, čím vznikla krajina s jazerom Vänern.

Samotnú prehliadku mesta, ktorú začneme pri malej morskej víle, si necháme na ďalšiu sobotu.

GPS: 55°41'04.7"N 12°35'25.4"E

Text: Magdaléna Radostová

Preklad: Oľga Maňáková

Foto: Magdaléna Radostová, Matouš Vinš